Cestovanie po svete je čím ďalej jednoduchšie a čoraz viac miest je stále dostupnejších. Na svojom konte mám už nejakú tú navštívenú krajinu a čím je počet vyšší, tým mám väčšiu potrebu písať si akýsi „zoznam“. Aký je zoznam mojich najväčších zážitkov, ktorých úlomky spomienok si pevne nosím vo svojej mysli?

Svet je plný príbehov, miest a chutí, ktoré sa miešajú so spomienkami a zážitkami hlboko zarytými do pamäti. Spomínam na svoju prvú „mimoeurópsku“ cestu, na všetky ďalšie a rozýšľam nad tými, ktoré ma ešte čakajú. Cestovanie po svete spolu s každou krajinou, ktorá jedinečná, nesie so sebou nezabudnuteľnú dávku zážitkov.

#Trek na Vinicuncu – Dúhovú horu v Peru

V miestnom jazyku „Sedemfarebná hora“ sa dlhé roky skrývala pod pokrývkou ľadu. Časom však vplyvom narastajúcej miestnej klímy začali spod povrchu vykúkať pestrofarebné pieskovcové tvary. Miestna komunita Ausangate je jednou z mála pastierskych spoločností, ktoré zostali na svete. V okolí hory tak pobehujú priateľské alpaky a pri troche šťastia aj divé lamy. V okolitých dedinách stále prevláda tradičný spôsob života a mne v ušiach hrá zvuk panovej flauty. Stále cítim horkú chuť kokových listov a mierny tlak v hlave. Dúhové výhľady striedajú zasnežené vrcholy hôr a pri strmších kopcoch zisťujem, že trekové palice sú vážne nápomocné. Občas si nahováram, že hory sú mojim druhým domovom, ale pravdou je, že v ich zdolávaní s terénom v nadmorskej výške 5100 m.n.m nemám žiadne skúsenosti. Veď ale nevadí, všetko je raz poprvé a ja si môžem povedať že som definitívne horský typ. Viac informácii a to ako sa sem dostať zistíš TU.

#Na „konci“ sveta – Cabo da Roca Portugalsko

Rozbúrené more, tmavé oblaky, čierňava nad hlavou, bijúce sa vlny Atlantického oceánu o skalnaté útesy pod sebou a pocit, že stojím na konci sveta. Najzápadnejší bod európskeho kontinentu sa stal mojim najobľúbenejším miestom počas návštevy Portugalska, kde stoja slová miestneho básnika: „Tu…Kde krajina končí a more začína…“ Prekvitajúcu zeleň striedajú do hneda sfarbené skaly a scenériu dotvára maják vo vlastníctve námorníctva.

#Po stopách slonov – Národný park Minneriya Srí Lanka

Vidieť voľne žijúce slony snáď na dosah mojej ruky patrí k jedným z tých vau momentov, ktoré ma sprevádzali počas ciest. Človek je súčasťou prírody a mal by konať v súlade s ňou a tak cestovať čo najviac uvedomelo. Národné parky ako je aj Minneriya umožňujú nazrieť do života zvierat ekologickým spôsobom a tak byť súčasťou každodenného koloritu v mojom prípade majestátnych a od prírody divokých slonov. Natrásajúci sa džíp nás s prachom vo vlasoch a fotoaparátom prilepeným na tvári prevádza do rajónu kúpajúcich a pasúcich sa zvierat s kŕdelom vtákov nad hlavou. Malé, ešte nemotorné sloníčatá pobehujú v strede stáda, pričom dospelé slony im poskytnú bezpečný úkryt. Zrekonštruovaná starobylá dažďová priehrada tvorí ústredný bod parku, ktorý je najväčšie známe miesto zhromažďujúcich sa ázijských slonov na svete. Prečo nejazdiť na slonoch a aký je ich osud na Srí Lanke nájdeš TU.

#Trhy v znamení Orientu – Istanbul

Spletité uličky stánkov s lokálnymi obchodníkmi, farebnými koreninami a najrôznejším tovarom tvoria srdce starého mesta Istanbul, ktorý ukrýva nejeden rušný trh. The Grand Bazaar, alebo Veľký Bazár je jedným z najstarších a najväčších krytých trhov na svete s viac ako 3000 obchodmi prekvitajúcimi životom. Aj keď sú ceny miestami prehnané, rada sa bezcieľne prechádzam labyrintom spletitých uličiek a prezerám si ručne tkané koberce, keramiku, starožitnosti a ďalšie vecičky od výmyslu sveta, pričom pri každom pohľade počujem predajcu ako hovorí: „Hey my friend“. Bazár korenia – Egyptský trh sa naopak nesie v znamení chutí, kde ma z každého stánku vábi vôňa čaju, či sladká chuť miestnych sladkostí „lokum“ a ktorý bol poslednou zastávkou obchodníkov cestujúcich po hodvábnej ceste z Číny, Perzie, alebo Indie. Viac o Istanbule sa dozvieš TU.

#Cesta na Machu Picchu po svojom

Jeden z divov sveta nachádzajúci sa v horskom hrebeni v okolí Cuzka bol akousi povinnou jazdou počas mojej návštevy Peru. Pri každej zmienke o Peru hádam každému ako prvá napadne pamiatka, ktorá sa medzi 7 divov sveta dostala z dôvodu prečo, ako, kde a kedy bola postavená. Samotný príbeh, ktorý ju preslávil „Stratené mesto Inkov“, sa potkol o kameň keď sa objavilo skutočné stratené mesto Vilcabamba. Machu aj napriek tomu prischla táto prezývka. Cesta tam v upršaných podmienkach a samotný vrchol s komplexom stavieb zo suchého kameňa doslova na minútu ponúka nezabudnuteľný a dychberúci výhľad, kedy si poviem: „Mohol niekto niečo také postaviť?“ O tom ako sa pešo dostať na Machu Picchu si prečítaš TU.

#Západ slnka na Maldivách

Západy slnka ma hádam nikdy neomrzia. Obzvlášť nie tie sprevádzané šumom vĺn, s pieskom pod nohami a teplým vánkom vo vlasoch. Ten najkrajší, sfarbený do pestrých farieb dúhy som zažila na Maldivách. Vynechať ho je ako návšteva Londýna bez vzhliadnutia Tower Bridgu, ktorý je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Počas prechádzok po vyľudnenej pláži s panorámou zapadajúceho slnka priamo za chrbtom sa čas na moment „zastaví“. Ja si tak v sprievode hukota mora vychutnávam tento magický moment, ktorý už stáročia nadchýna samotné ľudstvo. Maledivy sa nachádzajú na rovníku, kde sú bližšie k Slnku, ktorého lúče prichádzajú v kolmom uhle. S pridaním vlhkosti vzduchu ponúkajú pár minútové farebné divadlo, ktoré tak ako rýchlo nastalo, tak rýchlo aj končí. Kompletný návod ako cestovať na Maldivy si prečítaš TU.

#Čínsky čajový rituál – Kanton

Čaj zohráva dôležitú úlohu v ázijských kultúrach a predovšetkým v Číne, ktorá je jeho pôvodcom. Čaj je každodennou súčasťou môjho života. Až pri absolvovaní čajového obradu som však zistila, čo naozaj znamená umenie pitia tohto tekutého zlata, ktoré bolo zo začiatku pestované predovšetkým ako liečivá medicína. Mnísi používali čaj pre pokoj v duši a ako znamenie pokory a úcty k samotnej matke prírode. Takto sa zrodil čínsky čajový obrad na znak rešpektovania prírody a potreby mieru. Sledujem prípravu čaju krok za krokom a na záver ochutnávam jeho rozmanitú chuť odlišnú sušením a fermentáciou.

#Slané, slizké a trošku smradlavé – Mŕtve more

Návšteva Izraelu bez Mŕtveho mora? Chcem sa predsa natrieť čiernym bahnom, prejsť sa po sýričitom rozpálenom piesku lemovanom kryštálmi soli a „zaplávať si“ v horúcej vode. Tá má najnižšiu nadmorskú výšku na povrchu Zeme. Hladina najslanšieho jazera sveta žiaľ z dôvodu nadmerného využitia a zásahu ľudskej ruky každým rokom klesá. Vzhľadom k tomu jeho slanosť a hustota neustále stúpa. Samotnému názvu „Mŕtve“ predchádza fakt, že je príliš slané na morské obývanie. Hornatá a púštnatá krajina tvorí vyprahnutý terén a kúsok vody krásu v strede ničoho. Žiadne stromy, iba panoráma navôkol rozľahlých hôr a soľných kryštálov z odparených častí mora. Aj keď som si plávania a potápanie moc neužila, oddych v prostredí ticha a sálajúceho tepla s jemne slizkou a trošku smradlavou vodou vytvára dokonalý obraz prírodného spa. O Izraeli si prečítaš viac TU.

#Čajové plantáže a cesta vlakom Haputale – Ella – Srí Lanka

Do očí bijúca zelená farba sprevádza cestu jednej z najkrajších vlakových trás na svete. Čajovníky vykúkajúce spoza tiena eukalyptových stromov vytvárajú jedinečnú panorámu nielen pre všetkých milovníkov čaju, ale každého kto dychtí po krásnych výhľadoch. Visiac von z okien a dverí hrdzavého vlaku sledujeme míňajúce ryžové plantáže, drobné vodopády a miestnych ľudí kývajúcich nám na pozdrav. Viac o Srí Lanke a čaju si prečítaš TU.

#Quiksilver a Roxy Česko-slovenský šampionát v surfingu

Aj keď to bolo už dávno, moja prvá, z vlastných peňazí zaplatená cesta smerovala na Česko-slovenský šampionát v surfingu vo francúzskom Hossegore. Neviem, asi práve preto sa mi hlboko vryla do pamäte a pri každej príležitosti si na túto cestu, ktorej som sa zúčastnila 3 roky za sebou spomeniem. Surfovať som sa síce ani dodnes nenaučila a vzdávam hold každej väčšej vlne, ktorú pred sebou vo vode uvidím. Cítiť však dotyk oceánu, ktorý je krehký a silný zároveň, zahodiť myšlienky za hlavu a sústrediť sa na šum vĺn je povznášania sa hodný pocit. Zem tvorí 5 oceánov a 113 morí. Tie predstavujú približne 71% povrchu sveta a sú „plné spomienok, ktoré si v sebe nesú dlho po tom, ako naše stopy v piesku vymiznú.“

Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním podelíš jeho zdieľaním, alebo k nemu hodíš hodnotenie, či komentár. Pre viac fotiek a príbehov z ciest sleduj FB, IG. Máš aj ty nejaké zážitky, ktoré by v článku nemali chýbať? Nezabudni sa o nich podeliť.