Niekoľko tisícročná tradícia, spojenie východných a západných chutí a vplyvy rôznych kultúr už stáročia formujú tureckú kuchyňu. Cestovanie a pôžitok z jedla k sebe jednoducho patria, pričom každý kút sveta prináša odlišnú prípravu jedál dotvárajúcu samotnú kultúru národa. Ponor sa  do ulíc Istanbulu, zisti aká môže byť turecká kuchyňa  a vychutnaj si orientálnu chuť plnú harmónie a čerstvosti.

Istanbul ako brána medzi Európou, Áziou a spojením s Blízkym východom sa stal obchodným centrom sveta. To bolo poslednou zastávkou obchodníkov z Číny, Indie, či Perzie cestujúcich po hodvábnej ceste. Spojili sa tak príchute a ingrediencie z celého sveta, ktoré spolu s množstvom prírodných surovín vyformovali dnešnú tureckú kuchyňu. Istanbul sa navyše pýši svojou zmesou pouličných jedál, ktoré sú žiarivým príkladom kulinárskej histórie.

Chai – turecký čaj

Čaj je základom tureckého spoločenského života. Či už v sprievode s raňajkami, počas stretnutí s priateľmi, alebo ako súčasť ochodných rokovaní, kedy obchodníci ponúkajú svojim zákazníkov čaj na znak pohostinnosti. Počas prechádzok uličkami bazárovej štvrti ma míňajú chlapci so striebornými podmosmi a malými pohármi plnými horúcim čiernym čajom. Ten sa dochucuje mliekom, citrónom a kockou cukru. Miestne trhy však ponúkajú okrem čiernej klasiky aj kombinácie ovocných, korenistých alebo bylinných čajov, ktoré môžeš v každom správnom stánku ochutnať.

Zdroj: Pixabay

Simit

Turecká kuchyňa je známa svojou rozmanitosťou a jej súčasťou je aj chrumkavý praclík pečený v kamennej peci, ktorý rozvoniava po celom meste Istanbul.  Predajcovia tlačiaci biely vozík, či obchodníci s táckou na hlave ho radostne ponúkajú v uliciach. Praclíky doplnené sezamom, hroznovou melasou, plnený syrom, alebo čokoládou sú už stovky rokov súčasťou tureckého života. A ako tomu je dnes? V dnešnej dobe sú najrozšírenejšou pochúťkou v celom Istanbule. Táto jednoduchá alternatíva raňajok je však „jednodňová“ záležitosť. Čerstvo chutí najlepšie, kedy je chrumkavý zvonka a jemný zvnútra…

Zdroj: Pixabay

Balik Ekmek

Ryby boli vždy moja parketa a ochutnať rybí sendvič z grilovanej bielej ryby, doplnený čerstvou zeleninou a bielym pečivom sa stáva nielen chuťovým, ale aj kultúrným zážitkom. Ryby sú čerstvé, ľahko ochutené, grilované a predávané v pestrofarebných loďkách. Tie sa jemne pohojdávajú na vlnách rieky Bospor. A aj toto naozaj jednoduché jedlo má svoju históriu. V období prekvitania úlovkov si rybári zriadili dočasné grily na palubách svojich lodí, odkiaľ začali ryby ponúkať všetkým hladným krkom v okolí.

Tursu alias zelenina náleve

Nekonečný zoznam najrôznejšej zeleniny v kyslo-slanom náleve je predjedlom, doplnkom k hlavnému jedlu, či ako zriedená šťava „Tursu suyu“ s kúskami zaváranín bežným nápojom. Obrovské sudy s nakladanou zeleninou a poháre s plávajúcou kapustou, či uhorkou zdobia nielen ulice, ale aj výklady obchodov. Tie svojim usporiadaním a farbami priam volajú dychtivých návštevníkov.

Kebab, Döner, Swarama?

Čo Ti napadne pod pojmom „turecká kuchyňa“? Kebab, či Gyros? Vždy som rozmýšľala aký je vlastne rozdiel medzi Kebabom a Gyrosom. Nehovoriac o ďalších možných variáciách ako sú Döner, alebo Shwarama. V čom sa ukrýva to tajomstvo? Väčšie, menšie kusy mäsa, a predovšetkým odlišné korenie… Kebab má mnoho podôb a s výnimkou Döneru sa na rozdiel od Gyrosu netočí do wrapu. Kebab je tradičné mäso grilované na špízy. Döner naopak v preklade znamená rotujúce mäso, pečené na otvorenom ohni a doplnené množstvom čerstvej zeleniny. Každopádne nech je rozdiel aký je, Istanbul ponúka z každej podoby dostatočné množstvo, pričom korenistá vôňa sa nesie ulicami mesta.

Ayran – národný nápoj Turecka

Studený a slaný jogurtový nápoj sprevádza mastnejšie jedlá z mäsa, kedy jeho množstvo vody a soly poskytuje vitamíny a baktérie pre lepšie trávenie. Turecká kuchyňa je vraj rodiskom jogurtu a ayran je jeho dokonalým obrazom. Okrem toho je všadeprítomným nápojom a tvorí obľúbenú kombináciu s kebabom. Ako jeden z najpopulárnejších nápojov od čias nomádov sa nemenil už takmer tisíc rokov.

Zdroj: Pixabay

Lahmacun – turecká pizza?

Tenké cesto doplnené mletým mäsom, cibulou, paradajkami a petržleňovou vňaťou vytvára tureckú podobu pizze, ktorá sa od tej našej predsa len trošku líši. Nie je na nej žiadna omáčka, alebo syr. Pečie sa v tehlových, alebo prírodných drevených peciach a podáva sa so šalátom. PS: pri jedení sa zabúda na vidličku a nôž 🙂

Lokum

Malé kocky pripomínajúce želé sú tradične osladené medom, melasou, ružovou vodou, alebo citrónovou kôrou. Svoj pôvod datujú do ďalekej minulosti osmanskej ríše. Doplnené sú chrumkavými pistáciami, kokosom, vlašskými, alebo lieskovými orechmi, zázvorom… Následne sú prevalené do múčného cukru. Hovorí sa, že lokum sa prvýkrát objavilo práve v Istanbule. Po otvorení jednej z miestnych cukrární dostali tieto malé pestrofarebné kocky pomenovanie „kúsok radosti“.

Zdroj: Pixabay

Baklava

Lístkové cesto ochutené cukrovým sirupom v mnohých tvaroch, veľkostiach, či príchutiach vykúka takmer z každého výkladu s cukrovinkami. Tie sú nielen v Istanbule, ale aj v celom Turecku veľmi obľúbené. Kde inde by však táto sladká radosť vznikla keď nie v samotnom srdci Turecka – Istanbule? A to v paláci Topkapi počas slávnostného sprievodu nazvaného Baklava Alayi.

Zdroj: Pixabay