13 dní v Taliansku: Itinerár pre región Apúlia a Basilicata
Taliansko je jednou z mojich obľúbených európskych destinácií, do ktorej...

Taliansko je jednou z mojich obľúbených európskych destinácií, do ktorej sa bez pochýb vždy s láskou vraciam. Ponúka totiž všehochuť cestovateľských zážitkov, ktoré pošteklia chuťové poháriky, poláskajú oči a nadchnú zmysly. Každá časť krajiny je rozmanitá a svojou inakosťou výnimočná. Itinerár pre región Apúlia a Basilicata obsahuje rozpis trinástich dní v Taliansku nabitých zážitkami a dobrým jedlom, bez potreby prenájmu auta.

13 dní v Taliansku: Itinerár pre región Apúlia a BasilicataBalkóny, ktoré neodmysliteľne patria k Taliansku.

Región Apúlia

Najmenej hornatý región Talianska pretkaný bohatou históriou pamiatok po celom svojom území. Vďaka suchému podnebiu a 800 km dlhému pobrežiu (najdlhšie pobrežie zo všetkých talianskych kontinentálnych oblastí) je častou voľbou milovníkov plážového vylihovania. Pre svoje úrodné plošiny je akousi kulinárskou perlou s príchuťou olív, hrozna, fíg, syrov, či najsilnejších talianskych vín. Nie nadarmo si pri pomyslení na miestnu focacciu a syr burrata hovorím “mamma mia”. 

Mapa regiónu ApúliaZdroj: www.viaggiareinpuglia.it

Región v skutočnosti produkuje okolo 40 % olivového oleja z celkovej talianskej produkcie. Najvýraznejšou črtou sú však takzvané domčeky “Trulli”, ktorých vznik siaha do stredoveku. Ide o kamenné domčeky postavené bez použitia malty, ktoré vynikajú svojim tak trochu rozprávkovým tvarom. 

Región Basilicata

Hory a lesy. Indentifikačný znak regiónu Basilicata, ktorý je posiaty malými dedinami. Niektoré z nich ležia vo výške 1 000 m. n. m. a spája a do vienka im boli nadelené príroda, i história. Región je prevažne vnútrozemný, no niektoré jeho oblasti sa dotýkajú Iónskeho a Tyrhénskeho mora. A presne v týchto častiach nájdeš zmes pláží v tieni borovicových lesov, či eukalyptových radov.

“Coperto”? Priprav sa na poplatok v gastre

Či už si sadám do “all you can eat-u”, reštaurácie v centre alebo menšej pizzerie, na bloku takmer stále svieti riadok “coperto”. Ide o poplatok za služby, ktorý sa účtuje na osobu – či už ide o domáceho, alebo turistu. Spravidla zahŕňa aj chlieb vynesený na stôl pred jedlom, krekry alebo v prípade Apúlie najčastejšie olivy. Väčšinou sa pohybuje okolo 1 – 2 eur/os., no v lepších reštauráciách môže byť aj vyšší. Výška poplatku by mala byť vždy vytlačená v ponuke. Niekedy ide o drobnú poznámku pod čiarou na naozaj nenápadnom mieste. 

Coperto sa na niektorých miestach účtuje dokonca aj pri konzumácii napríklad čisto jedného kokteilu alebo piva. Tento druh poplatku však nemá nič spoločné s prepitným pre čašníka.Taliani štandardne nedávajú prepitné a preto sa od návštevníka ani neočakáva.

S angličtinou na mnohých miestach ďaleko nezájdeš

Veľké hotely, či populárne a turistami veľmi často navštevované reštaurácie majú väčšinou aspoň jedného zamestnanca, ktorý zvláda komunikovať po anglicky. V menších ponikoch, obchodov, či hosteloch sa s angličtinou od domácich pravdepodobne nestretneš. Tento fakt mi osobne až tak neprekáža/l, keďže zastávam názor, že ak sa niekto dorozumieť chce, vždy sa mu to nejako podarí.

Možno sa stretneš s pojmom “masseria” – čo zastrešuje?

Masserie predstavujú rozsiahle farmy, ktoré boli vybudované okolo 16. – 17. storočia predstavovali obydlia pre majiteľov pôdy a roľníkov. Pôvodne boli výsledkom kolonizácie kráľovských šľachticov oblastí, ktoré boli opustené. Dnes masserie predstavujú formu agroturizmu, kedy sa tieto farmy premenili na ubytovacie zariadenia. Väčšina z nich si vyrába vlastné víno, syry alebo miestne delikatesy. Najväčší počet massérií sa nachádza práve v Apúlii, východnej Kampánii a vnútrozemí Sicílie. Farmy sú rozsiahle a postavené mimo rušných miest a centier. Niektoré z nich ponúkajú dopravu a cena za autentickú noc sa pohybuje okolo 100 a viac eur.

Domčeky Trulli – možnosť netradičného ubytovania v Apúlii

Domčeky s kužeľovou strechou, ktoré sú postavené z kameňa bez použitia malty prenesú každého návštevníka do rozprávky. V minulosti slúžili ako sýpky, či obydlia (niektoré dodnes). Na ich stavbu sa použili vápencové balvany a ich steny sú položené priamo na zemi. Dokonca o nich koluje príbeh, ktorý hovorí, že tento spôsob stavby domov bol zavedený pre potrebu odvádzať vysoké dane za hotové obydlia do kráľovskej pokladnice. Trulli však nie sú hotové. Kamene zo striech naukladané na sebe sa dali údajne rýchlo rozložiť, a tak pomýliť oči kontroly. Ide predsa o “provizórne” domy, ktoré vynikajú svojim tvarom a sú postavené z opracovaných kameňov, ktoré nie sú ničím spojené. 

Vybrané domy sú renovované a pretvorené na ubytovacie zariadenia, ktoré ponúkajú trošku netradičný taliansky zážitok.

Medzimestská autobusová a vlaková doprava

Keďže som počas dvoch týždňov cestovania po Apúlii a Basilicate využila čisto autobusovú a vlakovú dopravu, v článku sa zameriam práve na tieto možnosti. Spoločnosti, ktoré poskytujú spojenie medzi jednotlivými mestami/dedinami Apúlie a Basilicaty:

Vlaky

Autobusy

Lístky na autobus sa kupujú v tabakových obchodoch “Tabacchi”, ktoré sa nachádzajú vždy v blízkosti autobusových zastávok.

Itinerár – 2 týždne v Taliansku v regiónoch Apúlia a Basilicata

1. DEŇ: Prílet do Bari – hlavného mesta regiónu Apúlia. Prílet v neskorých večerných hodinách, vzhľadom k čomu využívame dopravu ponúkanú hotelom. Z letiska sa do centra mesta inak dostaneš spoločnosťami:

Lístky si je vhodné zakúpiť vopred online. Viac o možnostiach dopravy z letiska popisuje oficiálna stránka.

2. DEŇ: Prehliadka Bari. Najväčšie pamiatky sa nachádzajú v častiach Vecchia (staré mesto) a Murat, ktoré sú vzájomne prepojené. Uličky sú potrúsené typickými talianskymi balkónmi a miestnymi ženami, ktoré na Strada Arco Basso (Strada delle Orecchiette) vystúpili vyrábať cestoviny z prízemných kuchýň do ulíc. Ženy vyrábajúce cestoviny, konkrétne orecchiette (druh), pokračujú takto v kultúrnej tradícii, ktorá je neodmysliteľne spojená s Bari.

Bari a všeobecne Apúlia sú známe veľkou obľubou miestnych konzumovať čerstvo vylovené, surové ryby a morské plody. V starom prístave The Porto Vecchia vykúkajú loďky rybárov, ktorých úlovky je možné dostať takpovediac z člna priamo do ruky.

3. DEŇ: Presun z Bari do mesta Martina Franca. Do mesta zo zastávky Ferrovie del Sud Est e Servizi Automobilistici pravidelne premávajú linky autobusov Flixbus a Ferrovie del Sud. Cesta trvá  1:45 h.


Pravá strana – uličky Bari. Ľavá strana – námeste Martina Franca s hlavným kostolom pochádzajúcim z 18. storočia.

Martina Franca je dobrým východiskovým bodom na jednodňovú návštevu okolitých miest ako je Locorotondo, Arbellobelo, Lecce a podobne. Ubytovania sú tu o niečo lacnejšie a samotné mesto je veľmi je príjemné. Centrum mesta je pretkané históriou, peknou architektúrou a kaviarňami, či reštauráciami, v ktorých vrava pri kúsku focacce ožíva vo večerných hodinách. Svojimi bielymi domama pripomína uličky Grécka, z ktorých sa ozvýa hlas operných spevákov.

V uličkách mesta Martina Franca počas siesty.

4. DEŇ: Výlet do mesta známeho domami Trulli – Alberobella. Do mesta premáva linka “Valle de Itria” spoločnosti Ferrovie del Sud Est, ktorá má zastávku na Viale Europa. Lístok si je možné kúpiť v najbližšom tabakovom obchode “Tabacchi” označenom pri vchode veľkou tabuľou s písmenom T alebo online. Najlepšie je zakúpenie spiatočného lístka. 

Pri návšteve treba rátať s tým, že Alberobello je veľmi obľúbeným miestom, preto budú jeho uličky k tomu náležite plné návštevníkov. Našťastie autobusy medzi M.F. a Arbellobelom premávajú aj v neskorých večerných hodinách, takže si mesto je možné užiť aj bez menšieho návalu ľudí. Väčšina sem chodí totiž na jednodňové výlety, a tak sa uličky cetra plného domami Trulli začínajú vyprázdňovať. 

Arbellobelo a hlavný dekoračný prvok Apúlie – Opuncia figová.

Autobus späť do Martina Franca odchádza z náprotivnej strany, kde zastavil pri ceste do Arbellobela (oproti hotela Astoria). V prípade že nemáš zakúpený spiatočný lístok, dá sa kúpiť na vedľajšej benzinovej stanici.

5. DEŇ: Výlet jednou trasou do Polignano a Mare a Monopoli. Autobus spoločnosti Ferrovie odchádzajúci z Martina Franca opäť stojí na Viale Europa. Kúpanie sa, skákanie z útesov, prehliadka centier.

Vzdialenosť z Bari a z Martina Franca do týchto miest je približne rovnaká, no musím uznať, že M. F. ma ako mesto omnoho viacej nadchlo ako Bari. Preto som rada, že som ako východiskový bod zvolila práve túto alternatívu. 

6. DEŇ: Presun do mesta Matera v regióne Basilicata. Cesta z hlavnej stanice vlakom spoločnosťou Trenitalia do Taranta a následné pokračovanie spoločnosťou Flixbus do Matery. Krátky prestup využívame na rýchlu prehliadku. Taranto je oproti terajšie navštíveným mestám omnoho špinavšie a na prvý pohľad hádam aj nesympatické. Mesto je poznačené vojnou, množstvo budov je opustených s často zabednenými okenicami a múrmi deravými po guľkách. 

Príchod do Matery okolo obeda, ubytovanie sa a prehliadka mesta. Cesta bez času stráveného prehliadkou Taranta trvá 2 h. V Matere sa oplatí ubytovať v časti Sassi.

7. DEŇ: Ranné vstávanie okolo 5:30 a ľahká turistika v NP Murgia Materana. Trás je niekoľko a väčšina okruhov  trvá 1 – 2 hodiny. Dá sa však zájsť aj do okolitých dedín. Kaňon, ktorý je súčasťou NP ponúka veľkolepý výhľad na mesto, obzvlášť v sprievode vychádzajpceho, či zapadajúceho slnka. Park ukrýva množstvo jaskýň, ktoré v minulosti slúžili ako kostoly, obydlia alebo sýpky. V niektorých sa nachádzajú fresky, či iné známky minulého života.

NP Murgia - Matera - Itinerár Taliansko BasilicataNP Murgia a kostol v časti Sassi.

8. DEŇ: Spoločnosťou Cotrab cesta cez Potenzu do Castelmezzana. Dediny v Lukánskych Dolomitoch, v ktorej sa nachádzajú ferratové trasy, aj zipline. Ubytovanie sa, oddych, večerná prechádzka.

9. DEŇ: Turistika po trase “Le Siette Pietre – Path of the Seven Stones”, ktorá vedie do vedľajšej dediny Pietrapertosa. Trasa je inšpirovaná miestnym príbehom. Má 7 hlavných zastávok, pri ktorých je vždy prerozprávaná určitá časť. Aj keď je príbeh v taliančine, prechádzať sa po lese obklopenom kamennými balvanmi, kedy sa nenazdajky ozve spev a obrad čarodejníc má svoju atmosféru. 

Z Pietrapertosa sa do Castelmezzana vraciame ziplinom nazvaným let anjela – Vollo dell’Angelo.  Zipline je obojsmerný a spoločnosť ponúka aj prenájom ferratovej výstroje. Večer v Castelmezzane večera v Peperusko – miestnej reštaurácii vyrábajúcej vlastné víno alebo syry. Reštaurácia funguje aj ako malý market, v ktorom sa dajú nakúpiť lokálne dobroty. Ich ochutnávkový tanier pre dve osoby je malým nebom.

Castelmezzano - Najkrajšia dedina Talianska Basilicata ItinerárVýhľad na Castelmezzano z hlavného námestia dediny.

10. DEŇ: Z Castelmezzana spoločnosťou Cotrab cez Potenzu a vlakom Trenitalia cez Salento do mesta Maratea. Autobusy do a z Castelmezzana prichádzajú a odchádzajú z rovnakého miesta – malej fontány dole kopcom oproti parkovisku.

Cesta do Maratei je trošku zdĺhavá, no v konečnom dôsledku sa oplatí. Pláže mesta patria medzi najkrajšie v regióne Basilicata a v niektorých prípadoch sú lemované sopečným pieskom – napríklad Cala Jannita. Ak počas tejto zastávky budeš plánovať oddychovať, ubytuj sa hneď pri pláži

11. – 12. DEŇ: Oddych, centrum mesta, kúpanie sa. Nad mestom stojí aj obrovská socha Krista, ku ktorej sa dá vyšliapať.

13. DEŇ: Z Maratei vlakom do Neapolu a odled do Viedne. Pred hlavnou stanicou Neapolu je vystavená tabula, ktorá značí zastávku shuttle busu na letisko. Lístok sa kupuje u šoféra v autobuse.

Aké sú ceny?

  • Letenky: Viedeň – Bari + Neapol – Viedeň 90 eur/osoba.
  • Ubytovanie v priemere na noc: Približne 100 eur pre dve osoby.
  • Cena lístkov na autobus: 2 – 5 eur/osoba.
  • Večera alebo obed v reštaurácii: Okolo 15 eur/osoba.
  • Zmrzlina: 2 eur/kopček.
  • Koktejl: okolo 5 eur.

 

Leave a Comment

Name*
Email*
Website

               
Mohlo by ťa zaujímať