Návšteva niektorých krajín nie sú vždy iba miesta, ktoré sú niekedy dokonalou ukážkou obrázkov z katalógov. Častokrát je tu realita, ktorá je množstvom správne načasovaných záberov úspešne zakrytá. Výlet z Cartageny na Isla Barú som spáchala neplánovane a na poslednú chvíľu. Ako to dopadlo? Otestovala som si svoju tolerantnosť a zistila nie príliš príjemnú a túto miestami žalostnú pravdu.

Isla Barú je poloostrov, ktorý je vzdialený od najnavštevovanejšieho mesta Kolumbie – Cartageny asi hodinu cesty. Keď som sa prechádzala uličkami Cartageny, pouliční predajcovia zájazdov, alebo miestne cestované kancelárie ospevovali toto miesto so slovami „poď zažiť kúsok raja a prejdi sa po bielej pláži Playa Blanca“. Počula som dobre? Raj a biely piesok? Ruku hore, koho by toto spojenie nelákalo. Ja určite medzi nepriaznivcov občasného vylihovania nepatrím a tak som výlet z Cartageny na Isla Barú absolvovala.

„Táto fotografia je presným prototipom očakávania vs. reality. Správne načasovaná a správne cvaknutá.“

Výlet z Cartageny na Isla Barú a skrášlená skutočnosť

Keď vpisujem do vyhľadávača „Isla Barú“, vyskakujú na mňa samé dobré odporúčania. Počas ich skrolovania a čítania niekoľkých článkov mám pocit, že som hádam navštívila nesprávne miesto. Ľudia sú náchylní na pekné veci a internet je občas plný skrášlenej reality. Povedala som si, že je lepšie nič nečakať a nechať sa prekvapiť. A tak som sa prekvapila a k tomu spísala zoznam, prečo je pre mňa výlet z Cartageny na Isla Barú jedno veľké NIE:

Hlava na hlave a v diaľke pohľad na „mravce“

Isla Barú sa dá zažiť ako jednodňový výlet, alebo rovno na niekoľko nocí v podobe prespávania v niektorom z miestnych ubytovaní. Niekde som čítala, že vo večerných hodinách sa pláž Playa Blanca od jednodňových návštevníkov vyprázdní a je priestorom pre pravú pohodu. Môže si ale miesto, po ktorom sa denne prejde tisíce ľudí zanechávajúcich bezohľadne v piesku stopu stále držať čaro?

„Čierno-biela realita. Preplnená pláž Playa Blanca prevažne domácimi návštevníkmi.“

Väčšina návštevníkov sú domáci dovolenkári z rôznych častí Kolumbie. Ľudia v diaľke pripomínajú mravenisko a pláž je preplnená z každej strany a lemovaná polorozpadnutými prístreškami. Toľko ľudí na jednej pláži som už naozaj dávno nevidela. Denne sem chodí tisíce návštevníkov a aj keď je Playa Blanca dostatočne dlhá a mimo vstupu je to s preplnenosťou o niečo lepšie, voda je stále viac kalnejšia a skalnatejšia.

TIP: Prečítaj si overené rady ako sa nenechať v Kolumbii chytiť pri využití Uberu, aj keď je v krajine nelegálny.

Agresívny plážový predajca na každom rohu

Veľa návštevníkov = veľa predajcov. Ženy s ovocím na hlavách, muži, alebo deti s táckami v rukách… Premávajú sa dookola a silou-mocou niečo ponúkajú. Aloe vera masť proti štípancom, ovocie s muchou na vrchu ako grátis, alebo koktejl v plastovom poháriku doplnený ľadom, ktorý predajca na striedačku servíruje do vlastných úst a nápojov. Jeden, dvaja, alebo dokonca aj traja sa zvládnuť dajú, ale keď sa asi každých 5-minút pri mne niekto s niečim v ruke zastaví už to začína byť otravné. Okrem toho tu slovo „nie“ nie je populárne a aj po treťom a veľkom NIE mi žena s dieťaťom v ruke začína aloe krémom natierať nohy. Miestnych predajcov by som charakterizovala jednoducho ako agresívnych, otravných a neodbitných.

Skúter a bezpečnosť nejdú ruka v ruke

Jednou z populárnych aktivít, ktoré sa na tomto mieste ponúkajú je jazda na vodnom skútri. Po azúrovej vodnej hladine ich jazdí niekoľko a pri vstupe na pláž sa ako prvé oznámia výpary z výfukov a bzučanie motorov. Vodné skútre nemajú vyhradenú plochu, po ktorej môžu jazdiť a rovnako tomu nie je ani pri časti pre bezpečné plávanie. Vodné skútre sa častokrát bezhlavo približujú k brehom a ohrozujú tak ľudí, ktorí by si chceli aspoň menšiu vzdiaľenosť zaplávať. Nehovoriac o menších loďkách, ktoré každú chvíľu prichádzajú a odchádzajú. Okrem toho je vzhľadom na množstvo motorov voda v niektorých častiach olejnatá.

Raj jednorazových plastov a smetisko s výhľadom na oceán

Na poloostrove sa používa veľmi veľa jednorazových plastov, ktoré skôr, či neskôr končia na zemi, v piesku, alebo vo vode. Veľké množstvo ľudí a domácich, ktorí na ostrove žijú nie sú ekologicky založení a problém riešenia odpadu sa odzrkadluje na každom rohu. Kolumbia má v niektorých častiach veľký problém s odpadom a aj napriek tomu, že sa to vláda snaží riešiť, riešenie je ešte ďaleko od dosahu ruky.

Zo zadnej strany Playa Blanca sa nachádza mangrovová bažina, ktorá je v dôsledku ľudskej ruky plná odpadu. Isla Barú je chráneným územím pre pozorovanie vtákov a národným parkom. Pohľad na poletujúce vtáky sadajúce hneď vedľa igelitu však naozaj nie je vábivý. Okrem toho, chránené územie by malo byť naozaj chránené predovšetkým pred nezodpovednými ľuďmi.

TIP: Absolvuj kakaovo-kávovú túru a ubytuj sa v Kolumbii na jednej z miestnych fariem.. 

Výlet z Cartageny na Isla Barú a šedý a mŕtvy útes

Výlet z Cartageny na Isla Barú a Playa Blanca je pre mnohých výhliadkov šnorchlovania. Nazrieť pod vodu a vidieť farebný a bujný život pod hladinou. Realita na tomto mieste je dokonca ešte aj s tým životom pod hladinou veľmi smutná a klamlivá. Množstvo ľudí a ich ľahostajnosť niekdajší útes prekypujúci životom úplne zničila a vytvorila z neho šedú a mŕtvu plochu. Aj napriek tomu sa z tohto miesta snažia domáci vytočiť maximum a za predražené ceny lákajú ľudí na absolvovanie šnorchlovacieho zážitku.

Za všetkým sa ukrýva biznis so špinou v hlavnej úlohe

Predražené lehátka, vstupy na toaletu, toaletný papier, ktorý aj tak nikto nepoužíva, alebo ovocie za nehorázne ceny na miestne pomery… Aj keď môžem s kľudným svedomím povedať, že by som si na tomto mieste nekúpila ani fľašu vody, alebo banánové placky, miestne cenníky ma celkom šokovali. O tom, ako sa domáci v prospech seba snažia pekne povedané ošklbať zahraničných návštevníkov hádam ani písať nemusím.

„Pohľad do zákulisia jednej z miestnych reštaurácií.“

A prečo by som si na tomto mieste nič nekúpila? Myslím si, že moja tolerancia niektorých vecí ako sú menej ideálne podmienky, alebo chaos je pomerne vysoká, ale každé odhodlanie niekde končí. Keď som videla v akých podmienkach sa pripravuje jedno, až mi prevrátilo žalúdok. Za kuchynskými stolmi sa odohráva veľmi špinavá scenéria, ktorú dotvárajú roje múch, mačky, psy, odpadky… Povedala som si, že aj keby som mala od smädu a hladu odpadnúť, na tomto mieste ma nikto nedonúti si niečo kúpiť.

TIP: Zaži perlu karibskej časti Kolumbie a navštív Národný park Tayrona.

Výlet z Cartageny na Isla Barú a Playa Blanca bol pre mňa jednou špinavou a odstrašujúcou skúsenosťou. Veľa vecí dokážem prekusnúť a ako človek, ktorý precestoval už niekoľko krajín som videla veľa nepekných pohľadov. Návštevu tohto poloostrova však považujem za jednu z najviac odpudzujúcich príkladov. Miesto, ktoré  bolo vytvorené prírodou nosiace prívlastok „chránené“ sa vďaka chamtivosti a nezodpovednosti ľudí stalo dokonalým príkladom toho, ako rýchlo sa môže z prírodného pokladu stať smetisko. Nikto tu nerieši čistotu, odpad, alebo negatívny dopad toľkého množstva ľudí na tak malom mieste. Lepšie povedané, nikto tu nerieši nič. V konečnom dôsledku som rada, že som sa na tomto mieste zdržala iba pár hodín, pretože už pri výstupe z autobusu som sa chcela dostať čo najďalej a najrýchlejšie preč.

Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním s ostatnými podelíš jeho zdieľaním. Budem však rada každému tvojmu „lajku“, či hodnoteniu. Pre viac fotiek a každodenných príbehov z ciest sleduj FB, alebo IG. Máš aj ty nejaké zážitky, alebo skúsenosti, ktoré by v článku nemali chýbať? Podeľ sa o nich v podobe komentu.