Ak by sa ma niekto spýtal, čo mi napadne pri spojení „dovolenka v Kolumbii“, boli by to farebné balkóny, ženy s ovocím na hlave, kolibríky a samozrejme mámivá vôňa plodín tejto krajiny. Vždy ma zaujímalo pestovanie kakaa a kávy, a tak som si na pár dní zažila jednoduchý, pracovitý život na miestnej fince (farme).

Pred bazénom sa každý deň sušia zrnká kávy, rána sa budia pražením kakaových bôbov na panvici a dupotaním gumených čižiem o drevené schody… To, že pestovanie kakaa a kávy v Kolumbii patrí ku kolobehu života nie je žiadnou novinkou. Kvalita týchto pokladov sa však postupne vypracovala na špičkovú úroveň a dnes si ich chuť vychutnáva poriadna časť sveta. Veď povedzme si úprimne, kto nevidel v regáloch a pultoch prevádzok kolumbijskú kávu alebo kakao?

Zrelé bobuľky kávy majú červenú farbu a v jednom plode sú ukryté dve zrnká. Káva sa oberá v dvoch obdobiach „principal“ a „mitaca“ (na severe krajiny máj-jún a november, na juhu naopak).

Pestovanie kakaa a kávy v dedinke Minca

Počas cestovania po krajine sa vyberám do dedinky „Minca“ v pohorím Sierra Nevada, ktorá je známa možnosťami pre pozorovanie vtákov a kakaovo-kávové túry. Vraj je turistickým miestom, ale keďže bývam asi hodinu pešo od dediny, moc turistov okrem seba nestretávam. Nie každému sa chce chodiť v takom teple pešo, aj keď je tu stále možnosť využitia moto-taxi. V Mince sú teploty celoročne vyššie a držia sa medzi 20-30°C aj napriek tomu, že sa nachádza v obklopení hôr.

Do Minci prichádzam z mesta Santa Marta, ktoré bolo mojim východiskovým bodom aj počas cesty do parku Tayrona. Z trhoviska El Mercado na Calle 11/Carrera 12 odchádzajú mikrobusy každú pól hodinu po zaplnení. Lístky sa kupujú v kancelárii „Cootrasminca“, stoja 8 000 COP/ asi 2 € na osobu a cesta trvá približne 45 minút. Po dorazení do cieľa sa na farmu San Rafael dá dostať pešo (asi 1 h), alebo za 15 000 COP/ 4 € motorkou spoločnosti Minca-Moto. Prvotne sa s batohmi dávam na fincu odviezť motorkou, ale nech môj zadok za ten čas moc nezlenivie, niekoľkokrát si cestu do mesta odšliapem aj pešo. Nič strašné to nie je a jediným obmedzením sa stávajú iba komáre a teplo.

Pýtaš sa čo robiť v Bogote? V článku o  Free Graffiti Tour, ktorá je skoro zadarmo sa dozvieš o najpopulárnejššj aktivite v hlavnom meste Kolumbie. 

Finca San Rafael ako eco-friendly bio farma s udržateľnými princípmi

Farma San Rafael je tradičná eko farma, ktorej hlavnou náplňou je pestovanie kakaa a kávy. „Všetko sa tu procesuje ručne a výsledné produkty sú v bio kvalite“, hovorí mi dobrovoľník zo Švajčiarska, ktorý na farme pracuje. Stretávam ho každý večer ako sedí pri bazéne, a tak ho v jeden deň oslovím. Rozpráva plynule po španielsky, aj anglicky a pre mňa je tak vykúpením. Pomáha mi vysvetliť domácej pani aby mi do jedla prestala dávať cibuľu, pretože keď jej poviem, že niečo nechcem, zaručene mi s tým naplní tanier. Na fince okrem neho totiž nikto po anglicky nevie a moja španielčina (aj keď sa ju snažím učiť) stále obchádza bod mrazu.

Mango a žltá pitahaya, ktorej krajina pôvodu je práve Kolumbia z miestneho trhu v dedine. Usmerňovacie tabule na farme.

Farma má 45 hektárov a pestuje kávové zrná odrody Arabica Caturra, viac druhov kakaovníkov, ovocie, či zeleninu… Motám sa pod nohy pracovníkom, ktorí hneď skoro ráno za veľkého hluku čistia kávové zrnká. Schody vedúce k plantážam vybudovali ešte domorodí obyvatelia a samotný statok funguje od roku 1961. (Najstaršia farma „La Victoria“ produkujúca kakao a kávu v celej Kolumbii z roku 1890 sa taktiež nachádza v Mince.) Kakao sa tu podáva v maličkých šáločkách a s tým, ktoré si dám doma sa nedá porovnať. Mastná kakaová hmota z čerstvo pražených a mletých bôbov sa tu rozpúšťa v horúcom mlieku alebo vode a sladí trstinovým cukrom. Bublinky tuku plávajú na vrchu nápoja, ktorého chuť je výrazne horká a ja sa stále rozhodujem, či doma ostanem pri Milke. Kakao je tu proste iné a úplne obchádza pre mňa doteraz známe chute.

Ubytovanie na fince na noc stojí približne 10 €/osoba a dá sa booknuť na ich stránke. Farma má v ponuke 4 izby, pričom majú všetky steny tenké ako papier, ktoré prepustia zvuky aj z najjemnejších pohybov.

Pestovanie kakaa a kávy a túra so sprievodcom

V prípade záujmu si je možné priamo na farme zarezervovať sprievodcu, ktorý sa vyzná vo svojom obore a poukazuje pestovanie kakaka a kávy a celý proces, ktorý výslednému produktu predchádza. Procestovanie týchto dvoch miestnych pokladov (Kolumbijčania horúcu šálku kakaa alebo kávy milujú) ma vždy zaujímalo (ako som už spomínala), a tak som opäť oslovila „kamaráta“ Švajčiara, či nám okolie a sadenice nepoukazuje. Celá prehliadka trvá asi dve hodiny s výstupom na výhliadku „mirador“ s výhľadom na pohorie Sierra Nevada zaliate západom slnka.

Prezreté kávové plody

Kakao a káva sa pestuje vo viacerých oblastiach Kolumbie a v každej z nich chutí výsledok inak. Ja však nie som žiadny odborník, a tak ako nespoznám orieškovú chuť vo víne, nerozoznám ju ani v káve. Možnosť však držať obrovský kakaový plod v ruke sa mi doteraz nenaskytol a už vôbec nie ochutnať jeho bôby v surovej, neupraženej podobe, ktorých chuť je horko-sladká.

Zdroj: www.pinterest.com

Nepoužité časti kakaového plodu farmári hádžu zámerne pod vždyzelené stromy, s čím vytvárajú lákadlo pre komáre, ktoré opeľujú kvety. Kakao totiž nemá žiadnu vôňu, a tak ich väčšina opeľovačov bez záujmu prehliada. Samotná rastlina je však zaujímavá tým, že plody (kakaové bôby) vyrastajú priamo z kmeňa stromu. Plody svojim tvarom pripomínajú papáju, pričom každý struk obsahuje približne 30 – 50 semien. Kvety kakaovníka sú otvorené iba 1-2 dni, takže komáre musia svoju prácu – opeľovanie dokončiť veľmi rýchlo. Komplikáciou je fakt, že peľ musí pochádzať z iného stromu.

Kakaový bôb na jednej z miestnych raslín. Kakao zrie 4 mesiace 2x do roka. Najkvalitnejšie je žlté, ktoré je najsladšie. Červená a hnedá odroda je viac horkastá.

Kolumbijský vidiek a ubytovanie

Pred cestou do dedinky „Minca“ som rozmýšľala, či sa ubytovať priamo na farme alebo iba absolvovať niektorú z kakaovo-kávových túr. Asi je zrejmé, k akému záveru som dospela, ale aké sú moje postrehy? (Prvé dva body sú neutrálne, keďže žiadny luxus som nečakala.)

• Ubytovanie na farme je veľmi jednoduché. Steny na dome sú z dreva, takže počuť každý krok suseda, ako keby sa prechádzal práve vedľa mňa. Teplá voda netečie a večer okolo 20:00 sa vypína elektrina.
• Z jedla si človek moc nenavyberá, veď usadlosť je vzdialená nejaký kus od jadra. Raňajky pozostávajú každý deň z vajíčka, toustu alebo tenkej placky z kukuričnej múky – arepa, ovocia, kakaa a kávy. Večeru domáce slečny pripravujú na vyžiadanie a varia vždy zo surovín, ktoré majú dostupné. V najlepšom prípade si vyberáš iba či preferuješ mäso alebo bezmäsité jedlo. Cena za porciu jedla je okolo 3 €, pričom v meste je približne rovnaká. Rozdiel je však v tom, že v meste dostaneš menu s polievkov, nápojom a občas dezertom.

• + V okolí je úplný pokoj a kľud, keďže všetko ostatné je vziadlené. Prostredie je plné zelene a vtákov, aj keď tucana som zrovna nestretla. Podľa domácich ho je obzvlášť ťažké stretnúť a do cesty sa tak musí pripliesť veľká dávka šťastia.
• + Farma je dobrým východiskovým bodom pre kávové a kakaové túry. Motať sa v okolí farmy je povolené, takže je ľahké vidieť pracovníkov pri práci. Zobrať si sprievodcu z farmy je dobré prinajmenšom pre vysvetlenie jednotlivých procesov pestovania.
• + Mimo mesta nie je internet, čo považujem za výhodu, keďže byť offline je novodobým luxusom.
• + Na farmách je káva a čokoláda z čerstvo pomletých bôbov neobmedzene zadarmo.
• – Farma je vzdialená od dediny pár kilometrov, takže si k nej treba odšliapať, či chytiť motorku, na ktorej jazdiť po skalnatej a prašnej ceste môže byť pekný adrenalín (aj keď sedíš iba ako spolujazdec).
• – Na turistiku k vodopádom, alebo iným spotom mimo plantáže sa treba vrátiť do dediny, odkiaľ sa pokračuje ďalej. Ak ťa nezaujímajú kakaové a kávové túry, ubytuj sa v dedine.
• – Pripraviť sa treba na viac komárov a malých mušiek, ktoré netuším prečo, no štípať obľubujú hlavne nohy. Štípance sa tak stanú identifikačným znakom toho, kto navštívil hory/džungľu, a kto iba mesto.

• Chystáš sa do Kolumbie a nechceš jazdiť s taxíkmi? V článku Uber a Kolumbia: Ako využívať jeho služby a nenechať sa chytiť ti prezradím, ako sa šikovne prepravovať. •

Tip na záver

Minca je východiskovým bodom nielen pre kakaovo-kávové túry a pozorovanie vtákov, no aj pre kúpačky vo vodopádoch, či horské výhľady. Asi hodinku pešo od dediny sa nachádzajú vodopády „Cascadas Marinka“, pri ktorých tróni aj obrovský hamak. Najlepšie je k nim vyraziť ešte včas ráno (otváracie hodiny 09:00-17:00), kým sa všetko nezaplní domácimi turistami. Pri vchode sa platí vstupné, ktoré je v prepočte okolo 1 €. Voda je vo vodopádoch síce ladová, no v tom teple je veľmi príjmeným osviežením.

Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním s ostatnými podelíš jeho zdieľaním. Budem však rada každému tvojmu „lajku“, či hodnoteniu. Pre viac fotiek a každodenných príbehov z ciest sleduj FB, alebo IG. Máš aj ty nejaké zážitky, alebo skúsenosti, ktoré by v článku nemali chýbať? Podeľ sa o nich v podobe komentu.