Sú miesta, ktoré aj napriek krátkej návšteve dokážu poskytnúť hlboký pocit uspokojenia. Miesta, ktoré obklopuje príroda a tá je spomedzi všetkých liečiteliek najsilnejšia. Takýmto miestom je aj Kvačianska dolina, ktorá patrí medzi najkrajšie doliny Slovenska.
Kvačianska dolina predstavuje prísne chárnenú prírodnú rezerváciu (NPR) v horskom prostredí Liptova. Nachádza sa vo východnej časti Chočských vrchov, preteká ňou potok Kvačianka a celé jej územie zaplavuje pokoj, aj história. Počas 2. svetovej vojny na území Kvačianskej doliny vládlo totiž bezprávie a zmätok. Nemeckí vojaci údajne niektoré jej skalnaté výstupy vďaka strategickej polohe využívali na sledovanie okolia. Ich činny sú tak pevne zakorenené v niektorých jej kútoch, pričom v sebe nesie nejednu pamiatok na tých, ktorí ňou kráčali.
Kvačianska dolina – ako sa k nej dostať?
Pred vstupom do doliny sa nachádza parkovisko s tabuľami oznamujúcimi potrebné informácie, ako aj snímky starých fotografií. Parkovisko je akýmsi prvotným zábleskom prostredia, kde sa za auto platí poplatok 2 €. Nachádza sa pri ňom bufet, táborisko, aj menší altánok, pod ktorým sa je možné skovať za daždivého počasia. Zisk vyzbieraný z parkovného sa využíva na zveľaďovanie doliny.
Trasa vedúca k mlynom Oblazy je vhodná takmer pre každého. Pre seniorov, ako aj pre rodiny s deťmi. Ide o nenáročnú 1 – 1,5 h (v závislosti od množstva zastávok) prechádzku s občasným, no primeraným stúpaním a pri spiatočnej ceste naopak klesaním. Keďže ide o nespevnené chodníčky v prírode, dážď s nimi dokáže trošku zamávať. Stále sa však cez ne dá prejsť, aj keď si treba dávať pozor na pošmyknutie.
Pešo alebo na bicykli
Kvačianska dolina sa dá prejsť pešo, ale aj na bicykli. Pre cyklistov ide o kus náročnejšie stúpania, kedy sa pri niektorých trasách odporúča zosadnúť z bicykla a miesto šliapania do pedálov si ho potlačiť. Sama nie som veľký fanúšik cykloturistiky, takže tento fakt neviem zhodnotiť. Každopádne, z Kvačian do ústia Kvačianskej doliny vedie červená turistická značka, po ktorej sa naskytnú krásne výhľady na strmý kaňon. Konkrétne ide o náučný chodník z Kvačian do Hút, pričom modrá značka vedie z rázcestia nad mlynmi Oblazy do Veľkého Borového (severné východisko do Kvačianskej doliny).
Podpora regionálneho turizmu Liptov organizuje aj cyklovýlety vedené sprievodcom.
Zastávky a zaujímavosti
V minulosti bola stará cesta, ktorá vedie dnom kaňona jediným spojivom obcí „Veľké Borové“ a „Huty“ s okolitým svetom. Dnes je dno doliny ťažšie prejazdné a nad ním vedie už spomínaný náučný chodník, ktorý zahŕňa niekoľko zastávok. Jednou z nich je skalnatý útvar „Jánošíkova hlava“, či „Pilát“, ktorý pripomína tvár. Tá je dokonca v upršanom počasí uplakaná, kedy sa jej pod očami zjavia čierne stopy pripomínajúce slzy. Táto miesta zaujímavosť názvom spätá s Jánošíkom patrí medzi najznámejší z krasových útvarov, ktoré sa v doline nachádzajú.
Kaňon Kvačianky, ktorý je možné vidieť z niekoľkých miest je hlboký 70 m. Keďže sa návštevníci snažili kaňon zachytiť pohľadom mimo cesty často ohrozujúc svoje bezpečie, v roku 2013 sa po červenej trase z Kvačian smerom k mlynom Oblazy vybudovala zábradlím zabezpečená výhliadka „Malý Roháč“. Išlo o prvú zabezpečenú pološinu v doline, ktorá je ukrytá medzi stromami s výhľadom na časť doliny a skalu pripomínajúcu ihlu.
Hlavné lákadlo – mlyny Oblazy
Mlyny Oblazy predstavujú národnú kultúrnu pamiatku, ktorá má svojich majiteľov. Vďaka ich dobrej vôle sú však zadarmo dostupné verejnosti, pričom patria medzi najnavštevovanejšie miesto doliny. Ide o drevené mlyny, ktoré boli pôvodne tri. Povráva sa aj o štvrtom mlyne, ktorý bol údajne schovaný hlbšie v doline, no odniesla ho voda. Tretí mlyn, ktorý v skutočnosti predstavoval krčmu bol vojakmi v r. 1944 vypálený, aj napriek tomu, že v ňom podľa všetkého sami popíjali. V 19. storočí sa dva zostatkové mlyny zrekonštruovali.
Gejdošovský (horný) mlyn, ktorý svoj názov dostal po majiteľoch Gejdošovcoch je postavený na kamennej podmurovke. Mlyn bol postavený v roku 1920 a manželia v ňom žili až do svojej smrti. Brunčiakovský (dolný) mlyn má dve kolesá, ktoré poháňali mlynské zariadenia, aj pílu, ktorá je v ňom umiestnená. Interiér mlynu, ako aj zariadenie je zrekonštruované a otvorené pre návštevníkov.
Mlyny sú súčasťou náučného chodníka a oba objekty sú otvorené k nahliadnutiu (počas mojej návštevy sa však dal navštíviť iba dolný mlyn). Sú považované za kultúrne pamiatky ľudového technického staviteľstva a nachádzajú sa na území, ktoré patrí medzi najvyšší stupeň ochrany prírody, z čoho vyplýva:
- Oheň, ani použitie prenosných grilov nie sú povolené.
- Psov je potrebné vodiť na vôdzke.
- Zdržiavanie sa hlučného správania.
- Odpad si je potrebné odnášať so sebou, čo by mala byť pre každého úplne prirodzená vec.
- Areál je možné opustiť iba po vyznačenej ceste.
Necelých 0,5 km sa od mlynov nachádza tkz. „Ráztocký vodopád“. Ten je ukrytý v kamennej tiesňave, pričom je vysoký do 10 metrov. V čase dažďov sa napĺňa vodou a v zime sa vraj mení na čarovný ľadopád. Spolu s celým prostredím doliny sa stáva zastávkou, ktorú pri spomenutí spojenia „dovolenka na Slovensku“ nebudeš chcieť vynechať.
