Ostrov Vágar nosí v sebe toho veľa. Najizolovanejšiu dedinu, skalnaté útvary, príbehy, vodopády, farebné domčeky alebo trávnaté strechy. Pri hlbšom pohľade skrýva však aj divokosť, krehkosť alebo pokoj, ktorý ako balzam na duši zanecháva miestna príroda.

[Doplnený a aktualizovaný článok po mojej druhej návšteve]

Moje prvé kroky po prekročení prahu letiskovej haly vedú do požičovne áut. Vonku je málo ľudí a domácich od turistov ľahko rozoznať podľa vrstiev oblečenia. Miestami vidím pána v šľapkách a o pár krokov ďalej slečnu s baranicou na hlave, pričom ja sama som vrstvenie nepodcenila. Ostrov Vágar je začiatkom, aj koncom môjho cestovania po Faerských ostrovoch a jeho spoznávanie zapĺňa posledné dni môjho itenerára.

Rozbúrené vlny pri dedine Gýsadalur a turistika na Trøllkonufingur.

Ostrov Vágar je tretím najväčším ostrovom Faerských ostrovov. Nachádza sa na ňom jediné faerské letisko, 50 hôr a 6 dedín. Tak, ako v iných častiach, aj tu prevláda drsné prostredie, ktorému domáci obyvatelia prispôsobili svoje životy. Prší často a zima sa prediera pod kožu.

Čo sa oplatí na ostrove Vágar vidieť?

• → Dedinu Gásadalur s vodopádom Múlafossur.
• → Vodopád Skarðsáfossur.
• → Dedinu Bøur s výhľadom na ostrovy Tindhólmur, Lítla Dímun a Stóra Dímun.
• → Trælanípa – útes otrokov s jazerom vlievajúcim sa do mora Sørvágsvatn.
• → Trøllkonufingur – prst trolej čarodejnice so zastávkou v dedine Sandavágur s kameňmi s runami z vikingskej doby.
• → Útes Dunnesdrangar.

1. Ostrov Vágar a dedina Gásadalur

Predstav si, že žiješ v dedine, z/do ktorej keď sa chceš dostať, musíš absolvovať túru cez okolité hory. Gásadalur je drobná dedina, ktorá bola do roku 2004 odrezaná nielen od sveta, ale aj od zvyšku Faerských ostrovov. Prístup si vyžadovali pešie túry, či v prípade odvážnej lode ochotnej priblížiť sa ku skalám, splhačky z útesu. Prvým pokrokom však bolo v 40. rokoch do útesu vytesané schodisko a druhým, dnes už funkčný tunel derúci sa cez skalu.

! TIP: V dedine vybudovali drevenice neďaleko vodopádu, ktoré sú so svojou trávnatou strechou a útulným zariadením s výhľadom príjemnou možnosťou ubytovania. Ubytovanie nájdeš TU.

Západ slnka a výhľad na ostrov Tindhólmur.

Nedostupnosť dediny Gásadalur viedlo k odchodu veľkej časti obyvateľov a v roku 2012 ich tam zostalo iba 18. Ťažko povedať, koľko ich tam žije des, keďže okrem zopár turistov nestretávam nikoho. Dedina sa nachádza približne 12 km od letiska, takže pre väčšinu návštevníkov sa stáva prvou zastávkou, no pre mňa práve pre polohu poslednou. Je obklopená najvyššími horami ostrova a ponúka výhľad na ostrov Mykines, ktorý je obľúbeným spotom pre pozorovanie vtáctva.

V dedine údajne v minulosti nebol cintorín, takže ak niekto zomrel, domáci museli niesť rakvu cez hory, až k najbližšiemu cintorínu. Celá trasa mala iba jedno miesto zvané „Corpse’s Stone – Líksteinurin“, kde bola dovolená zastávka a položenie truhly na zem. Gásadalur dnes už našťastie má nielen cestu prechodnú autom, ale aj cintorín.

Asi 5 minút chôdze od dediny sa nachádza vodopád Múlafossur, ktorý je možné dobre vidieť z označenej vyhliadky. Vodopád je tvorený dažďovou vodou, ktorá sa zlieva po skalách dole do oceánu. Čím výdatnejšie sú teda dažde, tým je vodopád veľkolepejší.

Výhľad na ostrov Tindhólmur (so zubatými výbežkami) z útesu v dedine.

Vodopád Múlafossur bojujúci s vetrom.

Ræstur fiskur – fermentované ryby sušené vzduchom na jednom z miestnych domov.

Ako sa dostať do dediny a k vodopádu?

1. Autom – cez už spomínaný tunel, ktorý sa postavil cez skalu. (Môj výber)
2. Pešo – trasou, ktorou museli obyvatelia a návštevníci dediny prechádzať do r. 2004 nazvanou „The path of the postman (poštárova cesta)“.

The path of the postman

62°05’53.8″N 7°24’11.9″W

Cesta začína za dedinou Bøur, pred tunelom vedúcim do dediny Gásadalur. Názov „Cesta poštára“ je odvodený od faktu, že do r. 2004 poštár v rámci svojej pracovnej povinnosti absolvoval túto trasu 3 x týždenne. Zdolať trasu trvá údajne okolo 1 h, čo potvrdiť neviem, keďže som tento spôsob cesty do dediny nevyužila.

2. Vodopád Skarðsáfossur

Ďalší vodopád nachádzajúci sa na ostrove Vágar  je síce od svojho suseda Múlafossur o niečo menší, no neozaostáva svojou pompéznosťou. Najlepšie je spojiť tieto dve zastávky dokopy, keďže Skarðsáfossur sa nachádza v tesnej blízkosti dediny Gásadalur. Zaparkovať je potrebné pri ceste a odšliapať si kúsok z kopca.

3. Dedina Bøur s ubytovaním u lovcov veľrýb

Nasať tradičnú atmosféru počas mojej 2. návštevy Faerských ostrovov prichádzame do kľudnej dediny Bøur, v tesnej blízkosti mora. Bøur je poslednou trvale obývanou osadou predtým, ako sa návštevníci dostanú k vodopádu Múlafossur. Ponúka výborný výhľad na ostrovček Tindhólmur a skalnaté útvary Drangarnir. Keďže výhľady majú silu zaplátať aj najpochmúrnejšie počasie, kedy sa pre silný vietor alebo dážď nedostávame von, ubytujeme sa v dome s preskleneným predkom. V dome, ktorom na nás číhajú zuby veľrýb, harpuna alebo maľby opisujúce lov veľrýb. Ubytovanie nájdeš TU.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Veronika Tothova (@hereisnika)

4. Ostrov Vágar a Trælanípa – tam, kde sa oceán a jazero spoja

Útes “Slave Cliff” – “The killing cliff”.

Faerské ostrovy sú rajom pre každého milovníka turistiky a mojim najväčším turistickým zážitkom je Trælanípa, tkz. Útes otrokov. Hovorí sa, že za čias Vikingov bol útes využívaný na zhadzovanie otrokov a zločincov odsúdeých na smrť do hlbín oceánu. Pri útese sa nachádza vodopád Bøsdalafossur, ktorý vznikol zlievaním sa jazera Sørvágsvatn do oceánu. Jazero sa nachádza nad oceánom a prostredníctvom vodopádu sa s ním spája do jedného celku.

Útes “Slave Cliff” – “The killing cliff”.

Kde začať?

62°02’30.9″N 7°11’58.5″W

Východiskovým bodom je dedina Miðvágur, kúsok od ktorej sa nachádza parkovisko, odkiaľ treba pokračovať pešo.

• → Pri vstupe sa nachádza drevená búdka, kde si je potrebné zakúpiť vstupenku (200 DKK/ osoba = približne 26 €). Cena obsahuje aj teplý nápoj, ako horúcu čokoládu, či kávu z automatu. Deti do 6 rokov majú vstupné zadarmo a od 7-14 rokov za 150 DKK = 20 €. Na niektorých stránkach sa píše, že je trasu možné absolvovať iba so sprievodcom za 450 DKK, čo nie je pravda. Platiť je možné v hotovosti, aj kartou.
• → Trasa má jednosmerne 3 km a ak počasie nebude spriadať plány, ako cestu skomplikovať, ide o nenáročnú prechádzku. Pre mňa je táto inak jednoduchá trasa jedna z najnáročnejších. Nie pre stúpanie alebo nespevnené cestičky, ale pre vietor, ktorý fúka takou silou, že sa musím pridŕžať skaly a k útesom sa priblížiť je nebezpečné. Vietor, ktorý dosahuje nárazovo 100 km/h je však na Faerských ostrovoch bežná záležitosť, obzvlášť v zimnom období.
• → Otváracie sú v čase mojej návštevy (december-január) od 09:00 – 16:00, no podľa všetkého sa často menia na základe obdobia. Pred cestou si ich je preto dobré preveriť.

Cesta na Trælanípa cez dedinu Miðvágur.

5. Ostrov Vágar a Trøllkonufingur – prst trolej čarodejnice

Faerské ostrovy sú plné príbehov a ostrov Vágar ich spája na svojom území niekoľko. Niektoré sú spojené s útvarmi, ktoré vytvorila sama príroda, pričom jeden z nich neďaleko dediny Sandavágur je práve Trøllkonufingur. 313 m vysoký monolit ťahajúci sa z hĺbky oceánu pripomínajúci dlhý prst. Legenda hovorí, že tento skalnatý prst patrí trolej čarodejnici, ktorá chcela zhodiť Faerské ostrovy na Island. Pri tomto záludnom pokuse ju však slnko premenilo na kameň. Čarodejnica bola taká veľká, že aj po dopadnutí na dno oceánu jej prst a zadná časť hlavy (ostrov Koltur) zostali trčať nad hladinou.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Veronika Tothova (@hereisnika), 21 Jan 2020 o 2:11 PST

Traduje sa, že prvý výstup na monolit uskutočnil jeden z mužov dánskeho princa Frederika v roku 1844, ktorý princovi počas jeho plavby vedľa skaly zamával z jej úplného vrchu. Keď tento odvážlivec zostúpil dole zo skaly zistil, že si na jej vrchole zabudol rukavicu. Rozhodol sa ju získať späť a poliezť opäť na vrchol, čo sa mu stalo osudným. Po dlhých rokoch sa v roku 2012 jednému horolezeckému tímu podarilo zdolať monolit. V roku 2015 4-rom miestnym horolezcom tiež a v roku 2016 skupine z Nového Zélandu, ktorej zdolanie hory trvalo 5 dní.

Dostať sa k hore našťastie nie je také ťažké, ako ju zdolať a od parkoviska kúsok od dediny Sandavágur k nej vedie 10-15 minútová prechádzka. K parkovisku vedú nasledovné súradnice 62°02’42.1″N 7°07’51.0″W.

PS: Monolit je vidieť aj počas cesty na Trælanípa.

5. Dunnesdrangar a zapadajúce slnko nad ostrovom Suðuroy

Strmé útesy, skalnaté výbežky a trasa, ktorá vôbec nie je označená. O dvoch skalnatých útvaroch vo výške 70 m sa dozvedám priamo na Faerských ostrovoch, kedy sa vo mne vytvára túžba túto krásu vidieť. Keďže množstvo turistov, ako aj domácich o útese nevie, trasu vôbec nie je ľahké nájsť. Brodiť sa v snehu miestami po kolená a mať na zreteli fakt, že možno stúpim opäť do potoka ľahkosti nepridáva. Trasa spiatočne z a do parkoviska, ktoré je východiskovým bodom trvá približne 3 hodiny. Ak si odmyslím poveternostné podmienky a práve množstvo čerstvo napadaného snehu ide o príjemnú prechádzku.

• → Kompletne vyznačenú trasu z parkoviska nájdeš TU.

Parkovisko, ktoré je východiskovým bodom:

6. Drangarnir – morská brána

Pri pohľade na dva skalnaté útvary „Stóri Drangur“a „Lítli Drangur“ tvoriaci Drangarnir v myšlienkach zabehnem do filmu Pán prsteňov. V obklopení rozbúreného mora a tmavej, temnej oblohy mi pripomína „Mordor“. Drangarnir medzi ostrovmi Vágar a Tindhólmur je viditeľný od cesty vedúcej do dediny Gásadalur. Dostať sa k nemu bližšie je možné pešou turistikou, či loďou.

Pocestný výhľad na Drangarnir.

• → Do roku 2018 bolo možné absolvovať túru k týmto skalám po svojom. Vlastník pozemku, cez ktorý treba prejsť sa však rozhodol túto voľnosť pohybu obmedziť, a dnes sa ku skalám dá dostať iba s jeho povolením.
• → Gutti Guttesen organizuje od apríla do 1. októbra v dňoch streda, sobota, nedeľa o 11:00 skupinové túry za 73 €/osoba.
• → Účastníci túry sa stretávajú pri benzínovej stanici Effo v Sørvágure. Nachádza sa tam parkovisko a dostať sa sem dá aj autobusovou linkou 300 premávajúcou z hlavného mesta Tórshavn.
• → Trasa je dlhá okolo 6 – 10 km/ 5 – 6 h.
• → Drangarnir je možné vidieť aj z lode. Výlet loďou si je možné rezervovať TU. Na Faerských ostrovoch sú organizované výlety drahšie a niektoré sa šplhajú aj stovky eur vysoko.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Marcin Mazurkiewicz (@marcin_mazurkie), 12 Nov 2019 o 3:18 PST

7. Tindhólmur a 5 vrcholov

Z diaľky mi ostrov Tindhólmur spolu s jeho bizarnými 5-timi vrcholmi „Ytsti, Arni, Lítli, Breiði a Bogni“ pripomína ústa s ostrými zubami. Tinhólmur je súkromným ostrovom západne od ostrova Vágar, ktorý je možné vidieť z dediny Gásadalur a Bøur. Na ostrove sa nachádzajú 2 výletné domčeky, aj keď je dlhodobo neobývaný, čo podľa miestneho príbehu má svoj dôvod.

Pocestný výhľad na Tindhólmur.

Príbeh rozpráva o farmárovi menom Rasmus, ktorý bol pôvodom z dediny Sørvágur. Tam ho však zužovalo množstvo nezhôd s dedinčanmi, ktorí mu s myšlienkou zbaviť sa ho ponúkli časť pôdy na ostrove Tindhólmur. Farmár prijal ponuku a presťahoval sa na ostrov, kde viedol bohatý život. Jedného dňa však na ostrov priletel obrovský orol, ktorý vzal farmárove dvojročné dieťa, s ktorým odletel na najvyšší vrchol ostrova. Kým matka stihla prísť na pomoc, orol vyďobol dieťaťu oči. Rasmus sa po tejto tragédii spolu s rodinou odsťahoval z ostrova, ktorý ostal neobývaný. (Na ostrove je stále možné vidieť pozostatky jeho rezidencie a lodiarstva.)

Vzhľadom k súkromnému vlastníctvu ostrova, sa je na jeho územie ťažké dostať. Mykines.fo ponúka od mája-septembra výlet loďou na tento ostrov v prípade, že sa nazbiera 20 ľudí.