Je Bali skutočným rajom na zemi, alebo postupom času stratilo svoje čaro? Z každej strany na mňa číhajú lesklé fotky nedotknutej prírody, či opis Bali ako magického miesta plného panenských pláží… Moje mylné predstavy o tropickom raji rozbili dôvody, ktoré prispeli k tomu, že do Bali som sa ani náhodou bezhlavo nezaľúbila.

50% z mojej cesty som trčala v zápche

Pravidlá na cestách? Tu hádam žiadne neexistujú! Predbiehanie rovnako sprava, ako aj zľava, vjazd kedykoľvek a odkiaľkoľvek… Zvýšený počet cestujúcich jazdiacich bezhlavo na ceste, či dokonca mimo nej a niekoľkohodinové zápchy, ktoré sú hotovou nočnou morou nielen pre návštevníkov sa nesú ruka v ruke so znečistením, ktoré sa stáva narastajúcim problémom aj pre život ľudí žijúcich na Bali. Keďže sa vodičské preukazy bežne kupujú, stretnúť 10 ročné dieťa jazdiace na skútri cestou zo školy, alebo vidieť 5 člennú rodinu na jednej malej motorke je na Bali úplne normálne. Zdolať 10km trasu za 2 hodiny, či cestu trvajúcu za normálnych okolností 20 minút za niekoľko hodín je tiež úplne normálne. Aj toto vedie taxikárov a súkromných dopracov k tomu, že sa neplatí za počet prejdených kilometrov, ale za čas strávený na cestách. Chodníky pre chodcov nevyužíva nikto a ak áno, tak iba zlomok v sprievode začudovaných pohľadov „aha oni idú pešo“.

Všade samá „čistota“

Voda bola v minulosti posvätným živlom a je dosť smutné, že sa oceán postupom času premenil na jeden veľký odpadkový kôš. Všetky odpadky vhodené do potokov a riek si nájdu cestu do oceánu, ktorý ich v období dažďov v obrovských množstvách vracia naspäť. Tento do nekonečna opakujúci sa cyklus nie je zrovna vhodný spôsob recyklácie. Riešenie? Spaľovanie skládok produkujúcich nezdravé látky, ktoré narobí viac škody ako úžitku. Celoročne obrovské návaly turistov a neekologické myslenie domácich obyvateľov smetiacich kdekoľvek bez štipky zaváhania vedie k veľkému znečisťovaniu krajiny. Taxikári vyhadzujú smeti von oknom a každodenné obetiny, ktoré pozostávajú už nielen z kvetín a ovocia, ale aj z plastových fliaš s vodou, či balíčkov arašidov sa povaľujú všade na okolo a priťahujú pozornosť pouličných psov. Smetné koše sú ojedinelé a ak sa aj nejaké nájdu sú tak preplnené, že všetko čo sa do nich vložilo z nich padá von. Pláže v okolí Kuty namiesto lehátka lemujú haldy nakopených smetí a pohľad z lode na poskakujúce delfíny vedľa plávajúcich igelitových sáčkov tiež nie je ojedinelí. Problémom nadmerného odpadu netrpí iba Indonézia, ale aj mnoho ďalších rozvojových krajín. Musím však podotknúť, že s miestom topiacim sa v v odpadkoch v takomto obrovskom množstve som sa ešte nestretla a aj napriek tomu, že sa mnoho ľudí a mimovládnych projektov snaží tento problém riešiť, jeho rozsah je ešte stále enormný.

Nevinné klamstvo

Veľký príval turistov naučil domácich miestami celkom presvedčivo klamať a zavádzať vo svoj prospech. Drobné, ale aj do očí bijúce klamstvá s cieľom okrátiť návštevníkov o pár rupií pod zámienkou „lebo si to môžu dovoliť“ praktizujú taxikári, reštaurácie, ale aj babky na trhu… Stalo sa mi, že som si zjednala cenu za odvoz a počas cesty mi taxikár oznámil, že ak nezaplatím viac tak ma v polovičke cesty jednoducho vyloží. Necháp ma zle, balijčania sú priateľskí, rodinne orientovaní ľudia, ktorých životy viera formovala niekoľko rokov, ale napriek týmto vlastnostiam sa narastajúcim turizmom stali prešpekuľovaní a snažiaci vyťažiť z každého cudzinca čo najviac.

Fotky: www.surfer.com

Hovorí sa, že buď Bali miluješ, alebo ho nenávidíš. Fakt je, že Bali ani zďaleka nie je takým nedotknutým miestom ako som si predstavovala. Videla som ho ako neporiadkom preplnené a komerčné miesto. Ak si však zoberiem do úvahy skutočnosť, že je na takom malom ostrove sústredených tak veľa ľudí a ak si k tomu číslu pridám každým rokom pribúdajúci počet návštevníkov na tom, že je tak preplnené sa ani nie je moc čo čudovať. Po prvotnom šoku typu „čo to sakra je“ som sa snažila svoju pozornosť upriamiť na krajšie veci a nesústrediť sa na Bali bojujúce s odpadkami a stratený obraz tropického raja. Objektív svojho fotoaparátu som zaostrila na zelené ryžové terasy, prastaré chrámiky, či farbami hýriaci západ slnka… Jedinečnosť a charakter tohto miesta upadá aj keď som si istá, že zo svojho „čara“ dokáže ponúknuť viac, len ho nie je možné vidieť všade, čo je škoda pretože tradičné a kultúrnejšie Bali by sa malo prejaviť v každom kúsku tohto ostrova a nie iba na skrytých a zapadnutých miestach.

⇒ ČÍTAJ ĎALEJ: AKÝ JE OSUD SLONOV NA SRÍ LANKE? ⇐

⇒ ČÍTAJ ĎALEJ: KOMPLETNÝ NÁVOD AKO CESTOVAŤ PO MALDIVÁCH + 20 OBĽÚBENÝCH FOTOGRAFIÍ ⇐

⇒ ČÍTAJ ĎALEJ: DUBAI MIRACLE GARDEN – ZAŽILA SOM ROZPRÁVKOVÚ KRAJINU UPROSTRED PÚŠTE ⇐