Vôňa orientálneho korenia, slnkom zaliate pláže a miesta plné náboženských významov… Izrael, krajina Blízkeho východu je dýchajúcim obrazom kultúry a historického bohatstva, ktoré čaká v prítmí úzkych a zašitých uličiek. Aké je cestovanie po stopách Ježiša, cítiť čerstvo rozomleté korenie a ponoriť sa do zvukov Orientu?
Postupom rokov sa moje cestovateľské chute menia, ale vždy ma lákali krajiny plné chuti, rušných trhov, farebných látok, vzdelania a obchodu. Izrael je jednou z krajín kde to všetko začalo a tých, ktoré spoločne vytvárajú kolísku ľudskej civilizácie. Tri najväčšie svetové náboženstvá sa tu v sprievode mnohých príbehov stretávajú a vytvárajú duchovnú križovatku národov. Krajina, kde sa odohrali príbehy Starého Zákona je dnes rozvinutou krajinou s vyspelou infraštruktúrou, anglicky hovoriacimi obyvateľmi a porovnateľným štandardom. Navyše, v Tel Avive už nedávajú pečiatku do pasu, ale modrú príjazdovú kartičku.
Ako je to so šabatom?
V piatok podvečer po západe slnka začína sviatok odpočinku a modlitby – šabat, ktorý končí v sobotu pri východe prvých hviezd. Ruch v uliciach utíchne, obchody a kóšer reštaurácie sa zatvoria a doprava sa zastaví (taxíky sú stále dostupné). Ľudia sadajú k slávnostne prestretým stolom, venujú sa modlitbám, študovaniu Tóry, odpočinku, návštevám, alebo prechádzkam, ktoré sú však limitované do určitej vzialenosti. Celý sviatok podlieha pravidlám, ktoré zakazujú vykonávať radu činností, ako napríklad jazdiť autom, variť, upratovať, používať peniaze… Šabat cítiť na kažom mieste inak. V Tel Avive sú pláže stále zaplnené, väčšina reštaurácií je otvorená a rovnako aj veľa obchodov. V Jeruzaleme sa mesto vyľudní a cítiť iba sálajúce teplo, ktoré sa odráža od pieskovcových stavieb. Začiatok týždňa začína nedeľou, kedy sa všetko opäť dostáva do normálu a ruch v uliciach opäť ožíva.
Izrael je drahá krajina
Cenové rozdiely som pocítila hneď pri príchode na letisko, kedy práve prebiehal šabat a museli sme si odchytiť taxík na cestu do centra mesta. Izrael je drahá krajina a vyššie ceny sa odrážajú predovšetkým v ubytovaní, stravovaní a miestnych atrakciách. Útočisko sme si našli v podobe street foodov a rušných trhov plných voňavého ovocia, sladkostí a všemožného na čo si ľudská myseľ dokáže pomyslieť. Izrael spája chute východu aj západu a mojím jednoznačným favoritom bol a stále je falafel (cícerové guličky) s hummusom a zeleninou, ktorý možno nájsť hádam na každom rohu a ktorý bol niekedy označovaný za národné jedlo Izraela.
Počas cesty som navštívila viacero miest, pričom každé bolo iné a svojim spôsobom výnimočné. Rozdielna klíma, ruch v uliciach… Tel Aviv a Netanya mi pripomínajú životom pulzujúce moderné mestá plné hudby, barov, pláží a parkov, ktoré sa v nočných hodinách zaplnia domácimi s prenosnými grilmi. Jeruzalem tvoria pieskovcové budovy a miesta plné náboženských príbehov. Ako keby to boli dva odlišné svety, ktoré sú prepletené vzájomnou históriou. Izrael je križovatkou troch najväčších monoteistických náboženstiev, čo znamená, že zvyky a tradície treba predovšetkým na svätých miestach dodržiavať, pričom Jeruzalem patrí medzi najposvätnejšie miesta na svete. Mŕtve more tvorí krásu v strede ničoho, rozpálený piesok páli pod nohami, vonku je okolo 50 stupňov, voda má prinajmenšom 40 a okolie vyzerá ako keby ho zahalil čerstvý sneh. Voda je horká, 10-krát slanšia ako má bežné more, jemne slizká, trošku smradlavá no stále blahodarná. Tiberias, Galilejské jazero a Jardenit s riekou Jordán sú miesta, kade putoval Ježiš a vykonával svoje zázraky. Aj keď ja sama nie som príliž nábožensky založená tieto miesta stále dýchajú autentickou atmosférou. Škoda, že je Tiberias trošku schátraný! A Haifa? Bájne záhrady „Bahá’í Gardens“ predstavujú rozprávkový svet plný upravených kvetinových záhonov, výhľadom na Stredozemné more a devätnástimi terasami, ktoré sa rozkladajú po severný svah hory Carmel. Otváracie hodiny a posvätné dni, kedy sú záhrady zatvorené si vieš pozrieť na The Gardens in Haifa.
Doprava
Izrael je pomerne malá krajina, vzhľadom k čomu vzdialenosti medzi jednotlivými miestami vôbec nie sú veľké. Možnosti cestovania hromadnou dopravou sú v porovnaní s cenovou úrovňou krajiny veľmi lacné, rýchle a spolahlivé. Vlaky spájajú mestá a pobrežné časti, autobusy, ktorých linky pokrývajú celú krajinu sú najvyužívanejším dopravným prostriedkom a v porovnaní s klasickými taxíkmi sú omnoho výhodnejšie tie „sharované“, ktoré majú podobu žltých mikrobusov. Autobusové a vlakové linky nechodia počas šabatu čo znamená, že končia v piatok popoludní a pokračujú v sobotu večer. Informačné tabule sú vo väčšine prípadov písané v hebrejčine a arabčine, takže pokiaľ tieto jazyky neovládaš, moc si z nich neprečítaš. Viac o jednotlivých autobusových a vlakových linkách si vieš pozrieť na Israel railways a Israel’s Public Transportation. Ak sa pýtaš, ako sa dostať z letiska Ben Gurion v Tel Avive, môžeš využiť rovnako autobusy, ako aj vlaky, alebo zdieľané taxíky „Sheruts“ .
Je bezpečné cestovať do Izraela?
Izraelsko-Palestínsky konflikt je všeobecne známy a dlhoročné spory sú stále realitou. Počas prechádzok vidím ozbrojených policajtov, či kadetov, ktorí sú rozsypaní po jednotlivých uličkách, vlakových staniciach a samotných kupéčkach vlakov… V Izreli majú povinnú vojenskú službu ženy 2 a muži 3 roky, ktorú absolvujú ešte pred nástupom na vysokú školu. Ženy sa večer premávajú v letných šatách a muži v bermudách s hompáľajúcim sa samopalom na ramene. Aj napriek tomu, že som sa počas cesty cítila bezpečne v Jeruzaleme sme pocítili nepokoje. Pri prehliadke starého mesta ukazujeme pri vstupnej bráne pasy. Celé staré mesto je vyľudnené a okrem nás sa uličkami prechádza pár turistov. Prečo je všetko zatvorené? Nie je predsa šabat! Pár hodín pred našim príchodom vyústili miestne nepokoje, ktoré viedli k evakuácii mestskej časti. Ráno sa budím na silné otrasy zeme, zvuky spustených alarmov áut a zopár rozbitých výkladov… Ako to teda je? Áno, počas cesty som sa aj napriek skúsenosti cítila pomerne bezpečne a predstavovať si Izrael ako krajinu, kde na každom rohu čaká hrozba nie je tak úplne na mieste, ale vzhľadom na šok v Jeruzaleme si hovorím, že obozretnosti nikdy nie je dosť. Pýtaš sa, či by som po tomto všetkom navštívila Izrael zas? Rozhodne áno! Aktuálnu situáciu si môžeš odsledovať na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Zaujímavosti o Izraeli, ktoré možno ešte nevieš
- Izrael je štát, ktorý je v poľnohospodárstve samostatný, vzhľadom k čomu sú v miestnych kuchyniach takmer všetky potraviny domáce.
- Jeruzalem je jediné miesto na svete, ktoré uctieva tri náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam.
- V Izraeli má MCDonald svoju „kóšer“ podobu.
- Izrael je jedinou krajinou na svete, ktorá povoláva ženy do vojenskej služby.
- V Jeruzaleme je viac ako 1500 záhrad/parkov a 2000 archeologických pamiatok.
- Izrael je zmiešaná krajina a obyvatelia, ktorí sa prisťahovali z rôznych krajín si priniesli svoje tradície, zvyky a aj jazyk. Medzi najviac rozvinutejšie patrí pôvodná židovská, ale aj ruská kultúra, vzhľadom k čomu na niektorých miestach ako napríklad v Haife vedia takmer všetci perfektne po rusky a v supermarketoch sa predávajú ruské výrobky.
- 60% krajiny tvorí púsť.
- Obľúbené cherry paradajky pochádzajú z Izraela.
Tipy
- Voda z vodovodu je vo všeobecnosti v Izraeli považovaná za pitnú a na väčšine miest nájdeš fontánky s vodou.
- V reštauráciách je bežné nechávať 10-15% prepitné, častokrát dostaneš kartičku, že prepitné nie je zahrnuté v celkovom účte a koľko im máš nechať aby si neurazil/a.
- Vyjednávaj! Je to tu bežné 🙂
- Wifina zadarmo je dostupná skoro všade.
- Zabal si šatku, na niektoré miesta Ťa s odkrytými ramenami a nohami nepustia, napríklad do vybraných častí „Bahá’í Gardens“ v Haife (platí to pre ženy ako aj mužov).
- Ak plánuješ väčšinu ciest absolvovať autobusom, kúp si multi-pass „Rav Kav“, ktorý je dostupný na hlavných autobusových staniciach a poskytne ti zľavu 20% z bežnej ceny cestovného.
- Alkohol si mimo barov po 23tej nekúpiš! Je to totiž zakázané a vzťahuje sa to na všetky alkoholické nápoje ako aj pivo, či víno.
