Od prírody divoké slony indické v minulosti zastupovali v kultúre Srí Lanky dôležité miesto a ich zabitie sa považovalo za ťažký zločin. Dnes ich však každým rokom ubúda a z približne 20 000 slonov žijúcich na ostrove ostal iba mizivý zlomok. Prečo tomu tak je?
Slony sa narodili pre slobodu, ale v mnohých ázijských krajinách sú v reťaziach podrobené bolesti, či utrpeniu a ich životný priestor sa v dôsledku cestovného ruchu, alebo stavebníctva… zúžil z bujnej džungle na malú klietku. Jazda na slonoch ako trend, ktorý neustále prekvitá sľubuje jedinečný a nezabudnuteľný moment, ktorý je na zozname must-do nejedného turistu.
Krutý úbytok slonov ani zďaleka nemá na starosti prirodzený cyklus života, ale práve naopak konflikt človeka a zvieraťa, či už sa jedná o loveckú vášeň jednotlivcov, alebo organizácie, ktoré vedú k ich zotročeniu. Dnes žije vo väzbe niekoľko stoviek slonov a jedným z mnohých cieľov je vyčarovať radosť a úsmev na tvári nejednému návštevníkovi. Veď po vzhliadnutí fotiek kolujúcich internetom a sľubom cestovných agentúr sľubujúcim najosobnejší zážitok so slonom by si ho na vlastnej koži chcel vyskúšať hádam každý. Hrajúce sa slony vo vode v sprievode turistov vyzerajú tak nevinne a plné radosti, až by im niekto mohol závidieť. Spýtaj sa ale sám seba či je to normálne. Slon je divoké zviera a jeho skrotenie znamená krutý proces, ktorým si každý jeden musí prejsť. Aj napriek tomu, že tento problém na Srí Lanke nedosahuje úroveň Thajska, biznis stále prekvitá a týka sa cestovného ruchu po celom svete.
Zdroj: Pixabay
Ako to v skutočnosti je?
Slony sú jednou z hlavných turistických atrakcií, ktoré sa snažia prilákať čo najviac návštevníkov do krajiny. Aby dokázali spĺňať požiadavky sú mladé sloníčatá násilím odobraté od svojich matiek a podrobené tréningovým procesom známym ako „the crush“, ktorý zahŕňa fyzické zábrany spôsobujúce silné bolesti, životný priestor v podobe malých drevených ohrád a zníženie dávok vody a potravín. Počas tejto doby má slon zviazané všetky nohy bez možnosti pohybu a podrobuje sa rituálnemu bitiu palicou s ostňami, pričom je učený základné povely. Takto ich „mahuati“ cvičia aby si uvedomili, že sú odkázané iba na nich a všetko si musia zaslúžiť. Jedlo, spánok, oddych… Aj keď agentúry uspokojujú návštevníkov s tým, že slon má hrubú kožu a nič necíti, ich koža je miestami veľmi jemná a cítia každé bodnutie, alebo ťahanie hákom. Ich nohy sú citlivé a počas chodenia po chodníku zacítia každé dunenie, preto potrebujú terén, ktorý im poskytuje ich prirodzené prostredie – džungla. Na konci tohto procesu je slon „zlomený“ a v čase, kedy si turista príde na ňom zajazdiť pôsobí akoby bol plný mieru. Pravdou je, že je jeho duch systematicky narušený a stratil už aj tie posledné väzby na rodinu, ktoré v prírode tvoria veľmi silné puto. Proces domestikácie slonov na Srí Lanke má dlhú históriu a siaha až do čias sinhálcou, kedy boli uväzňované za vojenským účelom. Tento problém zotrváva dodnes a je smutné, že pokiaľ slony nie sú využívané v oblasti cestovného ruchu, ľudia si nájdu ďalšie spôsoby vedúce k ich zotročeniu a rizika vyhynutiu.
Slúži sloní sirotinec Pinnewala na ochranu slonov?
Tento vládou vedený sirotinec pôvodne založený na ochranu opustených slonov je jedným z miest, ktoré s obľubou navštívi nejeden turista Srí Lanky. Dnes je otázne, či stále slúži pôvodným účelom, alebo je horšou napodobeninou ZOO. Slony sú kŕmené v malých výbehoch zo všetkých strán obklopených ľuďmi s blikajúcimi fotoaparátmi a mnoho mahuatou čelí obvineniam z násilného správania páchaného na slonoch…
Ako tomu môžem zabrániť?
V minulosti som aj ja chcela zažiť jazdu na slonoch zelenou džunglou, ale dnes som rada, že som tak nikdy neurobila a ani neurobím. Je pochopiteľné, že si všetci chceme zo svojich ciest priniesť čo najviac zážitkov no snažme sa pritom vyhýbať organizáciám a miestam, ktoré na slonoch uplatňujú kruté praktiky a zvieratá sa považujú za vec, alebo obyčajný nástroj zisku. Možno si povieš, čo môže spraviť jeden človek z milióna. Kempy a centrá ponúkajúce jazdu na slonoch podrobujúcich sa bolestivým výcvikom bude pribúdať a naďalej prekvitať pokial po nich bude dopyt. Preto každý jednotlivec, ktorý sa zriekne tejto atrakcie môže napomôcť k tomu aby sa tak nestalo a naopak ich ubúdalo. Majestátne slony bez jazdy na ich chrbte môžeš zažiť v jednom z mnohých národných parkov a prispieť tak k ich ochrane. Ak sa rozhodneš navštíviť národný park dbaj na to, aby si nekrmil zvieratá v prírode aj napriek tomu, že brány parkov lemujú predajcovia s ovocím urerčeným na kŕmenie. Dôsledkom toho slony na potravu viac čakajú akoby si ju mali hľadaním zabezpečiť. Národné parky, v ktorých môžeš pozorovať slony sú:
- Uda Walawe – vstupné okolo 13EUR/osoba + zapožičanie džípu
- Minneriya – vstupné okolo 13EUR/osoba + zapožičanie džípu
- Kaudulla – vstupné okolo 9EUR/osoba + zapožičanie džípu
- Yala – vstupné okolo 13EUR/osoba + zapožičanie džípu
- Bundala – vstupné okolo 9EUR/osoba + zapožičanie džípu
Farmári vs. voľne žijúce slony
Obyvatelia Srí Lanky zaoberajúci sa farmárčením žijú na hranici chudoby a ich úroda pre nich predstavuje častokrát jediný majetok, ktorý majú. V krajine, v ktorej žijú slony sú farmári vystavení riziku v podobe zničenia a konzumácie úrody, zdemolovania ich domovov, alebo straty svojich životov. Slon potrebuje v priemere denne 200 kg rastlinnej potravy, ktoré im národné parky a zabezpečené oblasti častokrát nedokážu poskytnúť. Hlad ich preto vyženie mimo svoje teritórium do záhrad a polí „susedov“ farmárov. Parky, v ktorých sa slony zdržiavajú sú vo väčšine prípadov ohraničené elektrickými ohradami, ktoré farmári strhávajú aby dokázali nakrmiť dobytok na území parkov. Prostredníctvom dier v ohrade sa slony dokážu ľahko dostať mimo svojho územia. Výsledkom je začarovaný kruh v podobe konfliktu s cieľom oboch strán bojovať o prežitie. Problém sa snaží riešiť Sri Lanka Wildlife Conservation Society so svojim projektom Orange Elephant.
Srí Lanka ako pomerne malá krajina s vysokou hustotou obyvateľstva má za sebou dlhú históriu zdomácňovania slonov z náboženských, obchodných, domácich, alebo turistických účelov. Slon je na Srí Lanke už od nepamäti znakom bohatstva, privilégií a predovšetkým moci. Ľudia svoje úspechy a postavenie v spoločenských triedach merali na základe počtu zdomácnených slonov, ktoré pretrváva dodnes. Budhisti tvoria 70% obyvateľstva ostrova a veria, že slony boli služobníci Buddhu v dôsledku čoho sú držané pri budhistických chrámoch a využívané v náboženských sprievodoch zvaných „Pereheras“. Niekoľko desiatok slonov je v reťazoch koncentrovaných v zoologickej záhrade v Dehiwale, alebo v centre Pinnewala… Aj keď sú krajiny, v ktorých využitie zvierat v celkovej miere nikdy nevymizne, verím že zvážiš rozhodnutie jazdy na slonoch, ktoré dokážeš ovplyvniť aj ty.
Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním podelíš jeho zdieľaním, alebo k nemu hodíš hodnotenie, či komentár. Pre viac fotiek a príbehov z ciest sleduj FB, IG. Máš aj ty nejaké zážitky, ktoré by v článku nemali chýbať? Nezabudni sa o nich podeliť.