Miesta, ku ktorým sú pripnuté legendy, mýty a povesti sálajú akousi zvláštnou atmosférou. Atmosférou, ktorú pravdepodobne poznáš už aj ty, kedy ti niektorá časť sveta vďaka príbehu usadla hlbšie v pamäti. Na cestách som sa stretla s rôznymi príbehmi, a tak ti tu spisujem tie, ktoré vo mne najviac zarezonovali.

Ja sama som ich veľkým priaznivcom. Veď si zober, koľko taký príbeh dokáže vyrozprávať o dejinách, kultúre, tradíciách… krajiny. Legendy, mýty a povesti sú jej dedičstvom, ako aj možno keramická váza stojaca uprostred múzea.

Mýtus jazera Titicaca a Peru/Bolívia

Peru je ako krajina Inkov opradené rôznymi príbehmi, ktoré domáci obyvatelia veriaci v ich silu podávajú ďalej už nejednu generáciu. Jazero Titicaca je najväčšie jazero v Južnej Amerike ležiace v Andách z časti na strane Bolívie a z časti Peru. Mýtus, ktorý je s ním spojený vyrozpráva počiatky Inkskej ríše.

Pred vznikom ríše Inkov žili ľudia v oblasti jazera divošským spôsobom života. Nemali žiadne náboženstvo, bývali v jaskyniach, lovili a pojem oblečenie vôbec nepoznali. Jedného dňa sa miestny boh slnka „Inti“ rozhodol na zem zaslať svojho syna (Manco Capac) a dcéru (Mama Ocllo). Ich úlohou bolo miestnych ľudí civilizovať, aby vytvorili ríšu uctievajúcu ich otca. Prvým krokom však bolo nájsť miesto, ktoré by sa stalo epicentrom novovzniknutého impéria a celého sveta.  Manco Capac s pomocou rastliny zlatobyľ objavil Cuzco, pretože tam rastlina veľmi ľahko zapustila svoje korene. Od toho dňa Manco so svojou sestrou Mama Ocllo začali učiť ľudí nielen ako postaviť dom, či obrobiť pôdu, ale aj spôsob ako si uctiť ich otca „Inti“, čoho výsledkom sa stala Inkská ríša.

Photo: americanindian.si.edu, kde si môžeš celý príbeh vypočuť, aj pozrieť v ilustrovanej podobe.

Bolívia a ostrov Isla del Sol

Isla del Sol v preklade znamená ostrov Slnka, no starými obyvateľmi bol známy ako Titi Khar’ka. Z pôvodného názvu sa neskôr odvodil názov jazera Titicaca. Hovorí sa, že ostrov Isla del Sol je rodiskom samotného Slnka – boha Inti. Podľa príbehu sa na tomto ostrove prvýkrát zjavili Manco Capac a Mama Ocllo, ktorí sa považujú za stvoriteľov Inkskej ríše.

Photo: thoughtco.com [uctievanie boha Slnka „Intiho“]

Legendy, mýty a povesti – Grécky ostrov Mykonos

To, že na Mykonose je legendárnych množstvo vecí počnúc od farebného západu slnka, až po plážové párty je známe asi aj tým, kto ostrov ešte nemali možnosť navštíviť. Gréci sú priekopníci na mýty, a tak ma vôbec neprekvapilo, že o tomto ostrove ich koluje niekoľko z nich. Podľa príbehu dostal ostrov názov po bohovi Mykons (vnukovi boha Apolla), ktorý bol vraj prvým vládcom a miestnym hrdinom. Na území ostrova Mykonos sa podľa miestnych príbehov odohrala aj vojna medzi bohom Zeusom a Titánmi, ktorí chceli ovládnuť Olymp a boli zlákaní na ostrov Herkulesom. Jeho plán bol Titánov zničiť a znemožniť im tak vládu, čo sa Herkulesovi počas ich stretu podarilo. Kamene roztrúsené po ostrove, aj okolo neho sú údajne pozostatky týchto obrov, ktoré ich prehratý boj nenechávajú zapadnúť prachom.

Ostrov Delos

Ostrov Delos je od Mykonosu vzdialený iba niekoľko kilometrov a dostať sa k nemu dá pravidelnou loďou z miestneho prístavu. S Mykonosom je však spätý nielen výletnou trasou, ale aj mýtom. Delos sa údajne objavil z hlbín mora titánskej bohyni Leto zvedenej Zeusom, hľadajúcej útočisko pre pôrod. Pôvodná Zeusova manželka Hera totiž zo žiarlivosti nariadila, aby sa Leto stratila zem pod nohami a nevedela tak porodiť dvojičky Apolóna a Artemis. Bohyňu lovu – Artemis sa Leto podarilo porodiť na ostrove Rineia a Apolóna na Delos, ktorý od toho dňa stojí na svojom mieste.

Photo: wikimedia

Sirény a Amalfské pobrežie v Taliansku

Amalfské pobrežie preslávili nielen slávne osobnosti, srdcervúce výhľady, či nadrozmerné citróny, ale aj legendy, mýty a povesti, ktoré sa vo veľkej časti točia okolo sirén. Amalfské pobrežie sa skladá z niekoľkých dedín a miest, medzi ktoré patrí známe mesto Amalfi. Názov mesta má na svedomí nymfa „Amalfi“,do ktorej sa beznádejne zaľúbil Herkules. Po smrti nymfy sa ju jej milovaný rozhodol pochovať na najkrajšom mieste sveta. V kúte pobrežia Amalfi, kde neskôr vyrástlo samotné mesto nosiace jej meno. Mesto Positano zas podľa mýtu vzniklo gréckym bohom mora Poseidonom, ako prejav lásky k nymfe „Pasitea“.

Photo: wikimedia

V neposlednom rade je tu aj Homérová Odysea, ktorá sa taktiež dotýka Amalfského pobrežia. Hlavná postava príbehu Ulysses/Odyseus bol lákaný spevom sirén, ktoré žili na ostrove Li Galli (Le Sirenuse). Cestičkou, ktorú sa z mestečka Agerola dá absolvovať až do Positana pod názvom „Path of the Gods“ sa mu grécki bohovia ponáhľali pomôcť a usmerniť jeho loď.

Photo: flickr.com [Ostrovy Li Galli/ Le Sirenuse nachádzajúce sa asi 4 km od mesta Positano sú podľa legendy domovom Sirén, ktoré lákali svojim spevom námorníkov]

Výhľad na amalfské pobrežie z turistickej trasy „Path of the Gods“ vedúcej z mestečka Agerola do mesta Positano. 

Legenda o Kópakonan a Faerské ostrovy

Na Faerských ostrovoch sa hovorí, že tulene sú ľudia, ktorí obetovali svoj život oceánu. Raz ročne mali povolené vyjsť na pevninu v ľudskej podobe, kedy v jednej z jaskýň ostrova Kalsoy pretancovali noc. Jeden z farmárov dediny Mikladalur si chcel overiť pravdivosť príbehu, a tak sa rozhodol v ten večer skryť v jaskyni a sledovať čo sa stane. Tulene priplávali, zvliekli sa z kože a tancovali v podobe normálnych ľudí. Farmár sa nevedel vynadívať na jedno z dievčat, a tak aby jej zabránil návrat do oceánu, ukradol jej kožu. Kožu, bez ktorej sa nevedelo vrátiť do oceánu. Dievča si zobral za manželku a jej kožuch zo strachu držal pod zámkom. Jedného dňa sa farmár vybral na ryby a vďaka zabudnutému kľúču sa dievčaťu podarilo získať kožuch a hodiť sa späť do hlbín oceánu.

Photo: wikimedia [Známky z Faerských ostrovov s vyzobrazením tulenej ženy]

Farmár sa v zlosti zo straty manželky chcel pomstiť, a tak sa vybral na lov tuleňov, kedy aj napriek prosbám svojej tulenej ženy zabil jej pôvodného manžela a deti. Tulenia žena tak na mužov z dediny Mikladalur zniesla kliatbu. Tá hovorí, že muži budú zomierať na mori a padať z útesov, až kým ich nebude toľko, že svojimi spojenými mŕtvymi rukami dokážu obopnúť obvod ostrova Kalsoy.

Socha Kópakonan na ostrove Kalsoy

Nezvratný osud princeznej a Istanbul

Niektoré miesta v Istanbule dýchajú atmosférou, ktorá pomyselne prenáša do deja „Tisíc a jedna noc“ v podaní rozprávania Šeherezády. Legenda o „Kız Kulesi“ (Panenská veža) pravdepodobne nevzišla z jej úst, ale mne sa jej krátky príbeh napriek tomu páči. Traduje sa, že sultán Seljuk mal krásnu dcéru, ktorej osud bol však dávno spečatený. Po nočnej more, ktorá sa prisnila sultánovi sa Sejluk rozhodol poslať svoju dcéru žiť do veže, aby tak zachránil jej život. Snívalo sa mu totiž, že ju uštipne had a ona zomrie. Jedného dňa princezná prekonala ťažkú chorobu a na oslavu jej uzdravenia jej ľudia posielali dary. Darčekový kôš plný hrozna z jednej z miestnych dedín však ukrýval nevítaného návštevníka – hada. Ten princeznú v spánku uštipol a tá sa zo svojich snov už nikdy neprebrala.

Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním s ostatnými podelíš jeho zdieľaním. Ktorý príbeh sa ti páčil najviac? Poznáš aj ty nejaký zaujímavý?