Počas mojich ciest som zažila veľa dobrodružstiev, no túžba spoznávať ma opäť priviedla k tomu, aby som si obula cestovateľské topánky a vydala sa na cestu. Rozhodla som sa ju nasmerovať do Indonézie, ktorá si ma získala nielen svojou prírodou a starými pamiatkami, ale predovšetkým dýchajúcim životom. Jednou z mojich zastávok sa stal aj ostrov Lombok, ležiaci vedľa svojho známejšieho suseda Bali. O niečo menej dotknutá exotika, menší počet turistov… A čo je na tom všetkom ešte super? Hneď od príchodu sa zo mňa stáva na niekoľko týždňov milionár (približne 70€ je milión rupií).
Ramadán – pôst
Na rozdiel od Bali tu prevažnú časť obyvateľov tvoria moslimskí Sasakovia – pôvodní obyvatelia ostrova. Na ostrove je preto množstvo mešít, z ktorých sa každodenne v niekoľkohodinových intervaloch ozývajú modlitby. V júni začína ramadán, ktorý trvá mesiac. Je ale pohyblivý, preto sa jeho začiatok každým rokom mení. Menšie reštaurácie a obchodíky sú zatvorené, ale keďže je turizmus pre ostrov veľký biznis, turistické centrá ako Kuta, Sengigi, alebo ostrovy Gili by bolo nezmyselné na celý mesiac uzavrieť a úplne ich ochromiť. Tieto miesta sú preto zabezpečené obvyklou pohostinnosťou. Ako uvedomelý cestovateľ, by ale bolo slušné preukázať zdvorilosť a nedráždiť pôstiacich ľudí jedlom a pitím.
Cesta na ostrov, alebo ako sa sem dostať?
Na ostrov sa dá dostať letecky alebo loďou (trajekt alebo speedboat). Naša/moja voľba bola hneď jasná. Vybrali sme si najdlhší no zároveň najlacnejší spôsob – trajekt, ktorý vyrážal z balijského prístavu Padang Bai. Miestni okolo nás pobehovali a horlivo presviedčali, že najvýhodnejším spôsobom dopravy je jednoznačne speedboat a za ,,menší príplatok,, by boli ochotní pomôcť s batožinou. Netreba sa nechať odradiť, veď pocit byť na lodi medzi domácimi takmer jediný turista je rozhodne zážitok. Cesta trvala skoro 6 hodín (v závislosti od počasia) a my sme si počas nej užívali výhľad, slnko, slaný vzduch a pohodu. Slnko je miestami veľmi silné, preto si pripíš na zoznam vecí hlavne opaľovací krém. Ja som to skúšala aj bez neho a nezaobišla som sa bez spáleného nosa. Po zakotvení v miestom prístave Lembar sme si zobrali taxík, ktorý nás zaviezol na ubytovanie. Taxikári jazdia s taxametrom na rozdiel od Bali, kde bol hotový boj dohodnúť si priateľnú sumu.
Koľko taká cesta na ostrov približne stojí?
– letenky a lístky na speedbout – okolo 30€
– cesta trajektom – 4€
Sengigi – rušné centrum ostrova
O tom, že ostrov nie sú len azúrové pláže, biely piesok a čistá príroda svedčí aj odpad, na ktorý miestami natrafíme. Sengigi ako rušnejšie centrum ponúka plážové reštaurácie nie len ázijských chutí, hotelové komplexy, miestne stánky s predajom suvenírov a rôznorodých šperkov z perál. „Veď kto príde na Lombok musí odísť s perlami“. Aspoň teda tak sa to hovorí. Treba asi ale dávať pozor! Kvalitnejšie sa z krajiny vyvážajú a väčšina predajcov ponúka umelo vytvorené riečne perly. Prevažnú časť okolia tvorí pohorie, ktoré dožičí fantastický pohľad na krásy prírody.
Rinjani national park
Počas horúcich dní vždy poteší menšie ochladenie, aspoň teda u mňa to tak je. Ešte k tomu o to viac, keď je v podobe vodopádov ukrytých v pralese. Cestu k nim sme absolvovali s miestnym sprievodcom, okrem ktorého nám doprovod robili opice poskakujúce nad našimi hlavami. Okolie je obklopené zelenými ryžovými políčkami vnútrozemia a prerastenými palmami. Dominantou ostrova tvorí vulkán Rinjani, ktorý ponúka panoramatický výhľad na stovky kilometrov. Ponuka jedál v okolí je trošku obmedzená, preto sme sa rozhodli najesť u jednej z miestnych rodín. Jedna z mnohých vecí, ktoré na Ázii zbožňujem, nech už som kdekoľvek je jedlo… Základ tvorí väčšinou ryža a zelenina, ktorá je prevažnou časťou, každej ponuky.
Sasak Village – tradičná dedinka
Ďalšou z našich zastávok sa stala aj tradičná dedinka Sasakov. Obyvatelia tu žijú jednoduchým, skromným životom, bývajú v slamených domčekoch a živia sa farmárčením. Výška vstupného nie je vopred daná, platí sa iba dobrovoľný príspevok.
Gili Air – tropický oddych
Súčasťou Lomboku sú aj tri koralové ostrovčeky Gili. Z miestneho prístaviska sme sa vydali na jeden z najmenších a to Gili Air, ktorý leží tak blízko, že mám pocit ako keby som naň rukou dočiahla. Pláže sú lemované úlomkami z koralov a bielym pieskom. Málo ľudí, žiadne autá, či motorky. Čo sa dá ale na takom maličkom ostrove robiť? Najlepšie je nechať sa unášať vlnou pohody, popíjať kokteily, či ovocné šťavy a prejedať sa lepkavými banánovými palacinkami. Ostrov je dominantný korytnačkami na ktoré sa dá pri troške šťastia počas potápania, alebo šnorchlovania natrafiť. Potrebné vybavenie na šnorchlovanie si vypožičiaš na každom rohu a na celý deň stojí okolo 3€. Rýchle motorové člny vyrážajú naspäť na Lombok počas vopred predpísaných hodín, preto ak sa ti stane tak ako aj nám, že zmeškáš aj ten posledný, domáci ti za poplatok ochotne zabezpečia dopravu naspäť na svojich tradičných drevených loďkách.
