Spoznávanie miest zatiaľ nepoznaných, kultúr, ľudí, rozhovory s domácimi, skúšanie nových chutí… Cestovanie je samo o sebe zážitkom, no niektoré momenty jednoducho iba zažijeme a niektoré príhody z ciest ešte dlho prežívame. Také tie, ktoré sú silnejšie ako ostatné, špeciálne, inšpiratívne a možno aj poučné.

Spýtala som sa slovenských cestovateľov,  ktorý zážitok z ciest bol pre nich výnimočný a zanechal v nich niečo viac. A aj keď bol výber iba jedného pre mnohých z nich ťažký, podarilo sa im vybrať. A tak teda tu sú, príhody z ciest, ktoré pre každého z nich viažu špeciálnu spomienku.

Hana Melegová: Waitomo Caves

Predstavte si – ste v tme niekde pod zemou, v ľadovej vode, v pozadí počuť hučat vodopád a jediné svetlo ide z malej baterky na vašej helme… Znie to ako zlý sen? Nuž, toto bola moja realita na niekoľko hodín v jaskyniach Waitomo na Novom Zélande!

Nie tak celkom vediac do čoho ideme, sme zaplatili za tour po jaskyniach kde sa dajú pozorovať tzv. „glow-worms“, teda červíky ktoré svietia v tme a na stenách jaskýň tak vytvárajú trochu zvláštne, no zároveň nádherné divadlo. To, že budeme zlaňovať 38 metrov dolu do absolutnej tmy, skákať do len šesť-stupňovej podzemnej riečky, lietať cez jaskyne na zipline, liezť hore vodopádmi bez istenia či raftovať po rozbúrenej vode nás trochu prekvapilo a na konci dňa ma bolel každucký sval na tele, no bez mihnutia oka by som to celé absolvovala znovu!

Nový Zéland je najmä o nádhernej prírode a extrémnych športoch, preto ak sa tam chystáte, by som určite odporučila odložiť si extra vreckové na zážitok, na ktorý nezabudnete do konca života. Lebo ja na toto určite nezabudnem!

 Fotky: Hana Melegová archív – autorka blogu www.hanastraveljournal.com. FB, INSTA

Marta Rajková: Pobyty v budhistických kláštoroch

Najprv som vyskúšala základný kurz v kláštore Kopan v Kathmandu, kde som sa naučila meditovať. Nasledoval pokročilý kurz liečenia v meditačnom centre Tushita v indickom mestečku Dharamshala. Naposledy som sa podujala na celkom náročnú hladovku resp. pôstnu duchovnú obnovu v ženskom kláštore v Kathmandu (Nepál).
Zakaždým je to pre mňa veľmi hlboká duchovná očista, totálny reštart. Najlepšie na celom je, že teoretické a praktické vedomosti z týchto pobytov potom využívam vo svojom „západnom“ živote. Práca emóciami, hnevom, stresom, depkami, rozvíjanie kreativity, úspechu, pochopenie smrti či liečenie seba a iných. To všetko sú výzvy a témy, s ktorými sa na týchto pobytoch stretnete.
Meditačných kurzoch vo svete je veľa, no ja osobne odporúčam meditačné pobyty tibetského budhizmu mahayana.

Potrebná je dobrá znalosť angličtiny. Na kurzoch treba rešpektovať pravidlá obliekania, zákaz zabiť, kradnúť, klamať, požívať drogy, alkohol a nesmie sa používať elektronika. V závislosti od stupňa a miesta kurzu platí aj čiastočný alebo úplný zákaz verbálnej a neverbálnej komunikácie.

 Fotky: Marta Rajková archív – autorka blogu www.martarajkova.com. FB, INSTA

Tony Dúbravec: Roadtrip po horských cestách v Rumunsku

Ako fanúšika dostupného cestovania a zároveň cestovania autom, by som medzi moje naj cestovateľské zážitky, minimálne v Euópe, zaradil roadtrip po Rumunsku, najmä po známych horských cestách Transalpina a Transfagarasan. Sú to serpentínové cesty, kde okrem iných áut, motorkárov a cyklistov nemáte problém stretnúť voľné pobehujúce kravy, somáre či ovce. Treba byť obozretný, ale za tie výhľady z vrcholov to zaručene stojí. Rumunsko celkovo je super krajina, ktorú máme veľmi blízko a ponúka peknú prírodu aj mestá s milou atmosférou.

Fotky: Tony Dúbravec archív – autor blogu www.tonydubravec.com. FB, INSTA

Daniela: Mrazivá noc v Nórsku

Takmer každý zážitok z cesty je jedinečný, niečím výnimočný. Medzi tie moje najkrajšie patrí jedna mrazivá noc v Nórsku, keď som prvýkrát uvidela polárnu žiaru tancovať na oblohe. Pamätám si, ako sme tri hodiny mrzli vonku v snehu, až sa napokon ukázala. Poskakovali a kričali sme od radosti. To sú momenty, ktoré si človek určite zapamätá navždy.

Polárnu žiaru je možné pozorovať na severe Nórska približne od konca septembra do marca. Mesto Tromsø je populárne najmä vďaka polárnym nociam. Odporúčam tiež súostrovie Lofoty, kvôli krásnej nórskej prírode.

Fotky: Daniela archív – autorka blogu www.polargirl.blog. FB, INSTA

Nika: Šálka horkého kakaa

Skoro ráno počuť dupotanie robotníkov v gumených čižmách, štebot vtákov a cítiť na panvici čerstvo pražené kakaové bôby. Na kakaovo-kávovej farme v Mince v Kolumbii sa pracuje každý deň už od skorého rána. V izbe je iba základné vybavenie, netečie teplá voda, signál a internet sú neznáma a večer sa vypína elektrina. Ubytovanie na miestnej farme ponúka možnosť nazrieť do procesu pestovania kakaka a kávy, či jednoduchého a pomalého života domácich uprostred prírody. Ochutnávať mastnú kakaovú hmotu z čerstvo pražených bôbov zaliatu horúcim mliekom, či sledovať robotníkov medzi plantážami boli momenty, na ktoré iba tak nezabudnem.

 Fotky: Nika archív – viac o ubytovaní na kolumbijskej farme. FB, INSTA

Ivana Grešlíková: Čaj o druhej

Dojedla som  pálivé thali a rozhodla sa, že sa schladím v tieni bočných ulíc Udaipuru. Čím ďalej som kráčala od centra, tým menej klaksónov, pokrikov predavačov, taxikárov a zákazníkov rikší bolo počuť. V momente, kedy som si dofotila nádhernú obrovskú kravu na priedomí modrého domu, z neho vyšiel usmiaty Ind, ktorého úprimne rozosmialo keď videl, čo ma zaujalo pred jeho dverami.

„Horúco je, poď dnu, dáme si chai,“ navrhol. Váhala som len pár sekúnd, kým som v kuchyni neuvidela jeho manželku, ktorá už nalievala vodu do konvičky a z kovovej krabičky naberala čajovú zmes. Netušiac ako, kým som si stihla zložiť tašku, vedľa mňa už bola stolička, kde ma posadili a do ruky vložili tanierik so sušienkami. Po jednom chai prišiel druhý, takmer hodinu sme sa rozprávali o tom, ako Indra učila v triede so 40 žiakmi. „Až budeš znova v Udaipure, zastav sa. Tu sú dvere pre hostí vždy otvorené, “ lúčila sa . Zastavím sa, určite.

Fotky: Ivana Grešlíková archív – autorka blogu www.ivanagreslikova.com. FB, INSTA

Veronika a Karol: Spomaľte

Za posledných päť rokov sme s Karolom precestovali desiatky krásnych miest a zažili sme toľko vecí, že je takmer nemožné vypichnúť len jednu. Ak by som vám ale mala dať jednu jedinú cestovateľskú radu, znela by, spomaľte. Prestaňte počítať precestované krajiny, vyrazte niekam občas aj bez mobilu a na svet sa dívajte najmä priamo. Neinvestuje do kvantity, ale do kvality. A to nehovorím len o financiách.

Odkedy cestujeme týmto spôsobom, cítime sa šťastnejší a zažívame omnoho viac. V Ríme sme strávili deň na kurze varenia, našli sme si tam nových priateľov a konečne vieme, ako má chutiť poctivé talianske tiramisu. V Slovinsku som niekoľko dní navštevovala malé rodinné vinárstva, v Egypte som strávila popoludnie medzi Beduínmi, v Maroku sme hodiny debatovali s miestnym záchrancom pôvodnej architektúry. Nájdite si čas na to, aby ste pochopili kultúru krajiny, do ktorej cestujete, zaujímajte sa o jej obyvateľov a tí sa k vám potom budú správať ako k priateľovi. A práve tieto zážitky a skúsenosti sú najsilnejšie.

Fotky: Veronika a Karol archív – autori blogu www.shemakesmetravel.com. FB, INSTA

Michaela Chebeňová: Pirátske ostrovy Balabac

Okrem plávania vo fosforeskujúcom planktóne na ostrove Flores v Indonézii bol takýmto zážitkom jednoznačne trip na ,,pirátske ostrovy,, – Balabac na Filipínach, ktoré sprístupnili verejnosti len rok dozadu. Biele pláže, nikde nikto, veľmi jednoduché ubytovanie, žiadne reštaurácie či bary. Destinácia úplne v plienkach. Pokiaľ máš rád turizmom nepoškvrnené miesta a si milovník pláží, toto je jednoznačne pre teba.

Fotky: Michaela Chebeňová archív – autorka blogu www.mimisadventures.biz. FB, INSTA

Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním s ostatnými podelíš jeho zdieľaním. Budem však rada každému tvojmu hodnoteniu. Máš aj ty nejaké zážitky alebo skúsenosti? Podeľ sa o nich v podobe komentu.