Ani neviem, kedy som si vtĺkla do hlavy, že chcem navštíviť amalfské pobrežie. Prechádzať sa uličkami vybudovanými vysoko na skalách, obdivovať miestnu keramiku a vdychovať vôňu citrónov. Netajím sa láskou k Taliansku, ktorá hádam (môže ešte viac?) každým rokom narastá. Pozri si video „Dovolenka na amalfskom pobreží“ a prečítaj si 5 vecí, ktoré predchádzali jeho vzniku.
Positano, Sorento, Amalfi…alebo ostrov Capri plný modrých odleskov a známy svojimi skalami faraglioni. Tri skaly tiahnúce sa z hĺbky mora sú akýmsi neodmysliteľným podpisom tohto ostrova. More je až do očí bijúce modré, výhľady z vysokých skál sú dychberúce a životný štýl dolce vita sa tu ovláda na jednotku. Ak sa mimochodom pýtaš, ako sa dostať z neapolu na amalfské pobrežie, odpoveď nájdeš TU.
1. Dovolenka na amalfskom pobreží – plná taška aparatúry
Vezmem si iba zrkadlovku, polaroid, gopro a druhú kameru. Jeden statív, druhý a už zasa mám batoh skoro plný. Mamma mia, to balenie je občas úplne za trest a o to viac, keď človek cestuje iba s príručnou batožinou. Občas sa mi preto stáva, že pri vážení batožiny s malou dušičkou a zatajeným dychom čakám, kým mi ju na letisku posunú ďalej. A samozrejme toto je ďalší z dôvodov, prečo si musím šikovne zabaliť oblečenie a nie zobrať celú skriňu. Brať si niečo čo sa len tak nepokrčí, keď si do oblečenia zabalím foťák, alebo kameru. Niečo čo je praktické, pekné, málo miesta zaberajúce… Koniec koncov, video „Dovolenka na amalfskom pobreží“ sa ťahá so mnou už od začiatku a ovplyvňuje aj moju batožinu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
2. Dovolenka na amalfskom pobreží – hodiny čakania
Pri nahrávaní časozberu (inak time-lapse), ktorý pozostáva z množstva snímok sa občas načakám a načakám. Najprv hľadám ideálne miesto na upevnenie statívu s kamerov, najlepšie aby mi nespadla do vody a navždy sa nestratila v hlbinách mora. Potom už iba dúfať, aby sa vedľa nikto nepostavil a čakať. Pól hodinu, možno hodinu. Sedieť, alebo stáť a sledovať.
3. Všade všetko ťahať so sebou
Každé ráno si poctivo všetko nabaliť a ťahať všetko so sebou. Veď predsa človek nikdy nevie, či niečo neuvidí, čo sa oplatí nahrať, alebo odfotiť. A samozrejme už vôbec nie, kedy sa ktorá kamera, alebo statív zíde. Veď predsa vždy je to tak, že keď si nezoberiem nástavec do vody, tak určite budem chcieť niečo nahrať vo vode. Nakoniec teda nezostáva nič iné, iba v najväčšom teple so spoteným chrbtom všade vláčiť niekoľkokilovú tašku s elektronikou. Veď áno, to sú tie radosti a starosti ani nie dvojminútového videa.
? Víkend v Ríme a tipy, ktoré sa ti zídu nielen počas prehliadky mesta nájdeš TU ?
4. Nechám si veci za sebou a potom sa vrátim
Aj keď mi s nahrávaním a strihaním videa najčastejšie pomáha môj šikovný priateľ, niekedy je to asi jednoducho nevyhnutné. Prejsť sa smerom dopredu, vyštverať sa po schodoch… a nechať kameru za sebou. A potom sa samozrejme nezabudnúť vrátiť. Naučila som sa, že sa nedá aj natáčať, alebo fotiť a pritom efektívne zvládať akúkoľvek túru. Často sa na jednom mieste zaseknem aj na niekoľko hodín a preto si veľakrát jednoducho zvládnuteľnú trasu predĺžim aj o viac ako polovicu. Toto si ešte chcem odfotiť, natočiť a ešte toto a toto. Zrazu kvôli pár fotkám a jednému záberu z videa hodina uplynie ako voda a to si uvedomím, že som ešte iba na začiatku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
5. Dovolenka na amalfskom pobreží a všetky oči na mne
Keď sa prejdem už 3-krát po schodoch, kde sa okrem mňa nachádza starší párik, neujde mi, že sa na mne sem tam zabavia. Keď v reštaurácii nenápadne vytiahnem kameru, alebo foťák a 5 minút zaostrujem nad tanierom, všetci si asi v duchu hovoria: „Veď to sa nepatrí“. Ja si na naopak poviem: „Prepáčte, ja viem, že je to neslušné, ale pre aspoň jednu dobrú snímku, alebo záber občas všetko“. No nie?
Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním podelíš jeho zdieľaním, alebo k nemu hodíš hodnotenie, či komentár. Pre viac fotiek a príbehov z ciest sleduj FB, IG. Máš aj ty nejaké zážitky, ktoré by v článku nemali chýbať? Nezabudni sa o nich podeliť.
Sem tam ma to pobavilo! 😀 ale bolo to príjemne čítanie 🙂