Keď som sa rozhodla pre ďalšiu cestu do Talianska (veď rok bez nej pre mňa nie je úplný), bolo mi hneď jasné, že si spravím výlet z Neapolu na Vezuv. Sopku, o ktorej si ešte z detstva pamätám množstvo príbehov, vyrozprávaných mojim dedom milovníkom histórie. Svoju krásu odhaľuje už pri pohľade z okna lietadla a stáva sa dominantou celého okolia. A ako to s ňou vyzerá? Dnes sopka spí, ale možno práve zajtra sa prebudí…
Už je to síce nejaká doba, čo som sa vrátila z Mal(e)dív a na miestnej pláži odvtedy pribudla hojdačka, ale obraz bieleho piesku a tyrkysového mora mám stále v hlave. Aká bola moja prvá otázka pred odletom? Súvisela s ostrovom, ktorý by som si mala pre návštevu vybrať. Kritériá som mala jasné a tak z plánovania vzišiel ostrov Thoddoo na Maldivách. Prečo som si ho vybrala, s čím si ma získal a čo je to čo mi tam naopak chýbalo?
Krisztina je zakladateľka jazykovej agentúry a sprievodkyňa, ktorá sa okrem iného, netají vierou v silu svojich snov. Poznám ju už roky a je jedna z tých osôb, ktorej nadšenie pre určitú krajinu ma vždy inšpirovalo. Nadšenie, ktoré je doslova nákazlivé a vyvoláva v hlave otázniky, pýtajúce sa odkiaľ pramení. Jej láska k Malte pretrváva už nejaký ten rok a mňa zaujímalo, ako a prečo k tomuto jej osudovému stretnutiu vlastne došlo. A tak vznikol rozhovor o nej, o Malte a iných veciach.
Po rokoch skúmania rôznych kútov sveta som si uvedomila krásu Slovenska. Domoviny, ktorá v sebe ukrýva tak veľa. Cestovanie po Slovensku ma baví a mojím prvým krokom k dlhšej spoznávačke slovenských hôr sa stala turistika na Ďumbier – najvyšší vrch Nízkych Tatier. A akoby Sládkovič povedal: “Beda tomu, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly…” Tak som sa započúvala, zahľadela a toto z toho vzišlo.
Pokladnica umenia a historického bohatsva nachádzajúca sa v centre Ríma? Vatikán. Najmenší a najnavštevovanejší mestský štát na svete. Návšteva Vatikánu je tak trochu povinnou zastávkou počas prehliadky Ríma asi tak ako Louvre, alebo eiffelovka v Paríži. Chcú ho vidieť všetci a tak trochu som za jeho múry chcela nakuknúť aj ja. Aké chyby som pri jeho návšteve spravila?
Ani neviem, kedy som si vtĺkla do hlavy, že chcem navštíviť amalfské pobrežie. Prechádzať sa uličkami vybudovanými vysoko na skalách, obdivovať miestnu keramiku a vdychovať vôňu citrónov. Netajím sa láskou k Taliansku, ktorá hádam (môže ešte viac?) každým rokom narastá. Pozri si video “Dovolenka na amalfskom pobreží” a prečítaj si 5 vecí, ktoré predchádzali jeho vzniku.
Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma a počas posledných prechádzok Talianskom tam moje vedú tiež. Víkend v Ríme je dobrá voľba ako zažiť životný štýl “dolce vita” pulzujúceho hlavného mesta. Mesta plného pamiatok, príbehov a zrúcanín, pri ktorých mám pocit, že sa asi vraciam v čase. Aké sú moje tipy, ktoré sa zíde vedieť?
Aj ty občas hľadáš po rušných dňoch v meste tiché utočisko v prírode? Našťastie pre nás, (milovníkov útesov, krásnych výhľadov a hôr) je amalfské pobrežie postavené na skalách. A skaly + turistika na amalfskom pobreží sa rovná? Jednoznačne láska!
Vôňa citrónov nesúcich sa v uliciach, skaly tiahnuce sa z hĺbky mora a farebné domčeky postavené na ich úpätí. Vitaj na amalfskom pobreží. Tam, kde sa umenie bije s históriou a dychberúcimi výhľadmi, ktorým korunu krásy udelila sama príroda. “Prejdi sa” z Neapolu na amalfské pobrežie a vdýchni pocit pravého talianskeho rozprávkova.
