Autá z 50′ a 60′ rokov brázdia ulice. Z miestnych domov počuť rytmy Karibiku. Reštaurácie plné glancu strieda chudoba a smeti. Hlavné mesto Kuby – Havana má mnoho identít, a jedna z nich spomína na kroky Hemingwaya a revolučné časy.

Polorozpadnuté budovy hlásajú „Viva La Revolution“ a z ich farebných stien sledujú dianie prísne oči „Che“ Guevaru. Legendy, ktorá je hlboko zarytá do krvavej histórie Kuby. V zašitých uličkách cítiť farbu čerstvých malieb miestnych umelcov. Hlavné mesto Kuby a jeho celodenné dianie dopĺňajú zvuky štrngajúceho ľadu v kokteiloch, plné bary, či salsou roztancované ulice. Havana alebo La Habana, čo aspoň v mojich ušiach znie o štipku viac exoticky, svoju energickú dušu delí do troch častí. Vieja – historické, Vedado – moderné srdce a samotné Centro.

Hlavné mesto Kuby – Havana, ako mesto plné kontrastov

Prechádzam sa ulicami Havany a rozmýšľam, či som si ju takto „vysnívala“ pred svojim príchodom na Kubu. Z jednej strany vidím vyblískané cadillaci zaparkované pred vybranými hotelmi a barmi, upravené no páskou ohraničené parky… Z druhej ulice, vyzerajúce hrozivo, až apokalypticky. Turisti, ktorí hneď po prílete poputujú do rezortov vo Varadere, ktoré je odvrátenou stranou Kuby, Havanu vidia iba z polovice. Navštevujú vybrané miesta a architektonické skvosty. Nemajú si čas tak všimnúť rozsypané okolie na 5 krokov od všetkého. V Havane ročne približne 300 budov dosiane úroveň „životu nebezpečné“ a ich obyvatelia musia byť evakuovaní. Hlavné mesto Kuby je veľké mesto, ktoré ponúka množstvo pamiatok (mnoho z nich je zapísaných do kultúrneho dedičstva UNESCO), zaujímavostí a miestami odzrkadluje život do histórie zapísaných osobností… Okrem toho je však aj obrazom zubom času, životom a vlhkým vzduchom poznačeného okolia.

Poď sa previesť autom s vlastným príbehom

Červené, ružové, modré… „Vyber si farbu akú chceš“ hovorí mi jeden z miestnych. „Ružové“, to sa mi páči. Minúty ubiehajú ako voda a po netrpezlivom čakaní zaparkuje predo mnou jedno z tyrkysových. „Prepáč, ružové sú všetky obsadené.“ Nevadí, podstatné je, že si sadám do uhladeného old school auta s otvorenou strechou. Na Kube je približne 60 000 historických áut, väčšinou starých amerických značiek. Zdá sa mi, že veľa z nich sa tiahne práve po uliciach Havany. Tieto autá poskytujú svojim majiteľom, ktorí ich počas plynúcich rokov zachovali v perfektnom stave hlavný príjem, aj keď sa dovoz amerických áut zakázal samotným Castrom. Majitelia tak boli po čase nútení v prípade opráv improvizovať a pôvodné súčiastky nahrázať kúskami z iných áut. Vznikli tak poskladané a rôznymi farbami premalované série áut, ktoré v podstate aj keď vyzerajú dobre, stratili svoju hodnotu.

Okrem dokonalo vyzerajúcich áut sa po cestách premávajú aj tie hrdzavé verzie. V ich interéri sa nachádza väčšinou naozaj len potrebné minimum. Niečo ako bezpečnostné pásy alebo zámky na dverách ani po pol dňovom hľadaní nenájdeš. Všetky tieto autá zväčša slúžia ako taxíky. Čím lepšie vyzerajúce auto si vyberieš, tým väčší balík peňazí si môžeš pripraviť. Cenu si je dobré vždy pred nástupom dohovoriť a samozrejme zjednať. V uliciach Havany je ich predsa naozaj požehnane, tak si je z čoho vyberať. Popri tom všetkom mám pocit, ako keby sa tu zastavil čas. Potom však zbadám novší mercedes. Vystupuje z neho chlapec v zlatom kabáte bez trička a hrubou retiazkou na krku.

„No es fácil“ – „Nie je to jednoduché“

Nemusím sa dlho prechádzať ulicami Havany aby som natrafila na ľudí hľadajúcich v odpadkoch niečo cenné alebo triediacich plechovky, z ktorých vyrábajú napríklad suveníry. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými je veľký. V niektorých častiach Havany ako Vedado žijú rodiny pomerne na „vysokej nohe“. Naopak v časti Centro sa niekoľko rodín snaží zmestiť do malého priestoru. Kubánci, ktorí nepochádzajú z Havany, no rozhdonú sa sem prisťahovať, musia platiť vysoké poplatky. Napr. miestni maliari musia za predaj svojich obrazov odvádzať percentá z príjmu štátu. Základné potraviny sú na prídel, obchody zívajú prázdnotou a pred pekárňami stoja ľudia v zástupoch. 

Hlavné mesto Kuby a kde sa najesť, či si štrngnúť s Hemingwayom

Zasa som pritom, že Havana je veľká a preto sú tu dobré miesta zdanlivo ukryté. Jedlo v reštauráciách môže stáť viac ako mesačný príjem obyvateľov a pri nepozornosti tu človek ľahko príde o posledné peso. „Paladares“ sú reštaurácie, ktoré si otvorili domáci a väčšinou sú spojené aj s možnosťou ubytovať sa. Cena jedla sa líši takmer všade a tak sa môžeš najesť za 50, 20, 5, alebo aj 3 CUC (1 € = 1,16 CUC).

Najdrahšie jedlo, ktoré som mala bolo presne tu, v Havane, a to jedlo na Kube nie je nejakým veľkým zážitkom. V Havane sa udomácnila čínska komunita, takže v čínskej štvrti sa dajú nájsť aj ázijské chute. Tam si vysedávam na terase a počas toho mi hrajú kubánske rytmy pesničku, ktorá mi úplne vliezla do uší „Commandante Che Guevara“. Stále si ju pohmkávam dookola. Okrem toho cestoviny a pizza tu celkom letia, pričom tú si vieš odchytiť aj niekde na ulici za 1 CUC. 

Ernest Hemingway zanechal v Havane počas svojho života na Kube svoju stopu a okrem hotela, v ktorom býval a jeho domu „Finca la Vigía“, tu môžeš navštíviť jeho obľúbené bary. „My mojito in La Bodeguita, My daiquiri in El Floridita.“  Rady čakajúcich ľudí často stoja až cez ulicu, veď všetci si chcú štrngnúť s Hemingwayom a dať si nadcenené mojito alebo daiquiri. Rum je lacnejší ako voda a namiešané koktaily s opačným pomerom alkoholu a vody poštrngávajú na stoloch celý deň.

Havanu som navštívila, predstavila si ju, zažila ju a aj keď ju mnoho ľudí miluje, v mojich očiach nevyzerá na ospevovanú perlu Karibiku. Je jedinečná, autentická, samozrejme niečim výnimočná, ale aj špinavá a strhaná. Možno sú moje nároky niekde inde a niekto si povie „je krásna taká aká je a špina a chudoba sú všade“.  Je však stále rozdiel v akej miere. Fotky sú fotky a aj keď sa jedna strana môže zdať krásna, tá druhá môže byť chvíľami hrozivá.

Ak sa ti článok páčil, veľmi ma poteší, ak sa s ním s ostatnými podelíš jeho zdieľaním. Budem však rada každému tvojmu „lajku“, či hodnoteniu. Pre viac fotiek a každodenných príbehov z ciest sleduj FB, alebo IG. Máš aj ty nejaké zážitky, alebo skúsenosti, ktoré by v článku nemali chýbať? Podeľ sa o nich v podobe komentu.